Litaratura44

Piasiecki, Sieviaryniec, Horvat, Aleksijevič, Marcinovič — top prodažaŭ «Akademknihi» na Mižnarodnaj knižnaj vystavie

8—10 lutaha ŭ Minsku prajšła Mižnarodnaja knižnaja vystava. Jakija ž vydańni, prapanavanyja na stendzie «Akademičnaj knihi», vyklikali najbolšuju cikavaść naviednikaŭ? 

Mienskaja tryłohija Siarhieja Piasieckaha

Jabłyčak. Kniha pieršaja. Pierakład z polskaj Viktara Šukiełoviča

«Jabłyčak» — pieršy raman z «Mienskaj tryłohii» Siarhieja Piasieckaha, słynnaha polska-biełaruskaha prazaika. Aŭtar z ułaścivaj jamu kałarytnaściu raspaviadaje pra poŭnaje tajamnicaŭ zładziejskaje asiarodździe Mienska pačatku XX stahodździa. Dzieja razhortvajecca rańniaj viasnoju 1918 hoda, kali Pieršaja suśvietnaja vajna pieratvaryła Miensk u pryfrantavy horad, kudy z usich kancoŭ Jeŭropy i byłoj Rasiejskaj impieryi z nadziejaj na chutki zarobak ściahnulisia złodziei, prastytutki i machlary.

Raman, u jakim spałučajucca humar i trahizm, apisvaje zładziejstvy i ŭnutrany śviet złačyncaŭ, zachaplaje ź pieršych staronak, trymajučy ŭ napružańni da apošniaha skaza.

Hlanu ja ŭ akonca… Druhaja kniha. Pierakład z polskaj Maryi Puškinaj

Dziejańnie ramana achoplivaje pieryjad ad rańniaj viasny 1918 da žniŭnia 1919 hoda, čas krachu impieryjaŭ i vajaŭničaha paŭstavańnia novych dziaržaŭ.

Nichto dabrom nie daść zbaŭleńnia… Kniha trećcia. Pierakład z polskaj Viktara Šukiełoviča

«Nichto dabrom nie daść zbaŭleńnia» - treciaja kniha z «Mienskaj tryłohii» Siarhieja Piasieckaha, słavutaha polska-biełaruskaha prazaika. My praciahvajem sačyć za losami ŭžo znajomych nam hierojaŭ - mienskich zładziejaŭ Alika Barana, Jasia Naceviča i Filipa Łysaha.

U apošnim ramanie tryłohii apisvajucca padziei 1919 hoda, kali ź Mienska syšli hiermanskija vojski i stali haspadaryć balšavickija kamisary. Jakija źmieny nastupili dla frajeraŭ i błatnych? Što prynieśli z saboju novyja ŭłady? I čym tady vysłaviłasia Kamaroŭka?

«Nichto dabrom nie daść zbaŭleńnia» - kniha, u jakoj pulsuje žyćcio i virujuć žarści.

 

«Haścinica «Bielhija» Hanna Sieviaryniec

Kachańnie, Horad i Čas — hałoŭnyja hieroi histaryčnaha ramana, pryśviečanaha adnoj z samych pryhožych, ambitnych, jaskravych i trahičnych staronak z žyćcia biełaruskaj litaratury.

«Mnie važna adznačyć, što ŭ ramanie «Haścinica «Bielhija» amal niama mastackaha vymysłu. Ja imknułasia adnavić prastoru i čas takimi, jakimi jany sapraŭdy mahli być ad 1925 da 1932 hoda, i na hetym niaprostym, ale zachaplalnym šlachu zrazumieła, kolki bahaćciaŭ chavaje ŭ sabie naš horad. Kali vam, jak i mnie kaliści, padajecca, što Miensk — horad biez historyi, biez charyzmy, bieź lehiendy, nie viercie sabie. U Mienska jość usio - my prosta lanujemsia viedać i šukać», — kaža aŭtarka.

 

Andrej Horvat. «Premjera»

Dapoŭnieny nakład knihi, jakuju mnohija čakali, i jakuju nie ŭsie paśpieli nabyć.

U iraničnaj i liryčnaj apovieści Andreja Horvata piersanažy stamlajucca być kardonnymi fihurkami, starajucca nie patanuć u šmatsłojnaści isnavańnia i vučacca kazać «Je Vis. Ja žyvu»

 

Viera Savina «Niemien Čiesłav»

Knihu pra słavutaha muzykanta rodam ź Biełarusi składali bolš za dva hady. Pošuk archiŭnych fota, pajezdki na jaho radzimu, dziasiatki(!) varyjantaŭ dyzajnu… Vynikam stała kniha-albom na 136 staronak z 143 zdymkami, što vychodzić da 80-hodździa z dnia naradžeńnia Česłava Niemana.

 

Aleksijevič pa-biełarusku

U najnoŭšym biełaruskim pierakładzie apublikavanyja razam piać knih pieršaj u biełaruskaj historyi łaŭreatki Nobieleŭskaj premii ŭ halinie litaratury Śviatłany Aleksijevič, abjadnanych u cykł «Hałasy utopii» 

U vajny nie žanočy tvar. Pierakłaŭ z ruskaj Valancyn Akudovič. - (Hałasy utopii. Kn.1)

Apošnija śviedki. Siła dziciačaha hołasu. Pierakłaŭ z ruskaj Barys Piatrovič. - (Hałasy utopii. Kn.2)

Cynkavyja chłopčyki. Pierakłaŭ z ruskaj Andrej Chadanovič. - (Hałasy utopii. Kn.3)

Čarnabylskaja malitva. Chronika budučyni. Pierakłaŭ z ruskaj Uładzimir Arłoŭ. - (Hałasy utopii. Kn.4)

Čas sekand-chend. Pierakłaŭ z ruskaj Siarhiej Dubaviec. - (Hałasy utopii. Kn.5)

 

Viktar Marcinovič. «Noč»

Novaja kniha Viktara Marcinoviča jość rukapisam nieviadomaha aŭtara, što byŭ nabyty Sacišam Sivačaryjaram u bienhalskaha kramnika za litr čystaj vady, pasmu pradziva i paru amal nie nošanych słancaŭ. Rukapis, śpisany niezrazumiełymi kiryličnymi piśmionami, byŭ dbajna pierakładzieny aŭtaram znachodki na anhielskuju movu. Biełaruski piśmieńnik padrychtavaŭ pierakład dla vydańnia na radzimie z raźlikam na šyrokaje koła čytačoŭ.

Ale i paśla zaviaršeńnia Mižnarodnaj knižnaj vystavy hetyja dy mnohija inšyja biełaruskija vydańni možna znajści ŭ kniharni «Akademičnaja kniha» (pr.Niezaležnaści, 72).

RUP «Akademičnaja kniha» UNP 101462648

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda22

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda

Usie naviny →
Usie naviny

Miljony maluskaŭ z Pryčarnamorja zachapili Ženieŭskaje voziera — heta katastrofa dla ekasistemy

Tramp zahadaŭ uvieści «poŭnuju i kančatkovuju» błakadu ŭsich tankieraŭ, jakija zachodziać u Vieniesuełu5

U Kazachstanie byli rašuča nastrojenyja adstralać kala miljona sajhakaŭ, ale žyvioły schavalisia ŭ Rasii8

U ZŠA pačali źbirać pieršyja latajučyja aŭtamabili3

Supracoŭnik Instytuta vyvučeńnia vajny adredahavaŭ kartu bajavych dziejańniaŭ. Niechta padniaŭ na hetym 1,3 miljona dalaraŭ3

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła12

«Biełavija» praviała pieršy za amal čatyry hady rejs u Ałmaty. Heta stała mahčymym paśla źniaćcia amierykanskich sankcyj1

«Nie taki ŭžo jon bieły i puchnaty». Kiraŭnik centra pa ratavańni busłoŭ raskazaŭ pra ich šmat cikavaha8

Dziaržaŭnyja miedyja nie kažuć pra achviar vybuchu ŭ Homieli, kab nie było niehatyvu ŭ dni UNS?4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda22

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić