Hramadstva99

Aleksijevič na Dni Voli: «Dva stahodździ vyniščałasia ŭsio biełaruskaje, ale my vystajali!»

Śviatłana Aleksijevič nie rašyłasia vystupić na chałodnym pavietry: u jaje prablemy z horłam. Zvarot piśmieńnicy začytała Zinaida Bandarenka.

«Ja škaduju, što mianie ŭ hety dzień niama siarod vas, i ja nia čuju vašyja hałasy, nie baču vašych tvaraŭ. I ŭ toj ža čas ja z vami, u dumkach ja z vami. Siońnia ŭ nas śviata — my śviatkujem toje, što my jość. Uśviedamlajem toje, što my jość biełarusy. Biełarusy nie raz mahli źniknuć u biezdani impieryi. Dva stahodździ vyniščałasia ŭsio biełaruskaje. Karaleŭskaja Polšča i Maskoŭskaje kniastva biaźlitasna pieramołvali biełaruskuju kulturu. Vidny polski palityčny dziejač Raman Dmoŭskaha jašče ŭ pačatku XX stahodździa adhukaŭsia pra biełarusaŭ, litoŭcaŭ i ŭkraincaŭ jak pra «palakaŭ nižejšaha hatunku», a Stalin rabiŭ ź biełarusaŭ ruskich. Kryvavyja represii na biełaruskaj ziamli adbyvalisia pastajanna, pačynajučy z kastryčnickaha pieravarotu i da śmierci Stalina ŭ 1953-m hodzie. Moj baćka da vajny vučyŭsia ŭ Miensku ŭ Kamunistyčnym instytucie žurnalistyki, i jon raspaviadaŭ, jak adzin za adnym źnikali najlepšyja vykładčyki i studenty. Baćku vyratavała vajna, jon pajšoŭ na front. Źniščałasia ŭ pieršuju čarhu intelihiencyja. Stalin razumieŭ, što biez nacyjanalnaj kultury i movy niama naroda. Jak ža my vystajali, vyratavalisia? Voś hetyja, «tutejšyja», «Ludzi na bałocie», tak, vystajali! Ja jašče zaśpieła pa viosačkach starych žančyn, jakija havaryli na čystaj biełaruskaj movie. Słuchajučy ich, razumieła, što heta jany chavajuć, ścierahuć našuju krainu lićvinaŭ. Nikoli nia pamirała narodnaja duša.

U internecie niaciažka znajści fatahrafii delehataŭ Pieršaha ŭsiebiełaruskaha źjezda ŭ 1918 hodzie — heta tvary volnych ludziej. Jany vierać, jany marać — heta vidać. Tolki jany mahli zrabić toje, što zrabili: siarod vajny, razruchi i roznahałośsiaŭ abviaścić BNR. A našyja apanienty lubiać kazać, što ŭ hetaj dziaržavy nie było miežaŭ, nie było armii, nie było ničoha. Ale praz 100 hadoŭ my viedajem, što Biełaruskaja Narodnaja Respublika była. I my adtul!

Tyja, chto vyras u SSSR, ničoha nie viedali pra Biełaruskuju Narodnuju Respubliku, a kali viedali, to havaryli pra heta šeptam. My vyraśli ź minułaha. Nas prymušali lubić čužoje minułaje. Užo vyrasła maładoje pakaleńnie, jakoje viedaje i lubić svajo minułaje, hatovaje za jaho zmahacca», — napisała Śviatłana Aleksijevič.

Kamientary9

Ciapier čytajuć

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii18

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii

Usie naviny →
Usie naviny

Japoniec 26 hadoŭ arandavaŭ kvateru, dzie zabili jaho žonku, kab zachavać dokazy ŭ spadziavańni na novyja technałohii. I ŭrešcie zabojcu znajšli1

Izrail zajaviŭ pra likvidacyju ministra raźviedki Irana5

Žurnalisty znajšli, dzie žyvie adzin z načalnikaŭ kałonii Babrujska — «končany sadyst» Šynvize18

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj2

«Na ščaście, u Tajłandzie ŭsio tańniej, čym u Polščy». Biełarusy zachraśli praz vajnu ŭ Iranie, jak jany dabirajucca dadomu?3

Pavieł Sieviaryniec raskazaŭ, jak jaho ŭ turmie pastavili na ekstremiscki ŭlik3

Usio bolš rasijan zadumvajucca ab pierajeździe ŭ Biełaruś36

Byłoha pamiežnika i kiroŭcu «Transhaza» z Novałukomla asudzili za palityku1

Aleś Bialacki: Situacyja ŭ Biełarusi ciapier samaja trahičnaja i krytyčnaja9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii18

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić