Viedamstva Jeŭrasajuza pa charčovaj biaśpiecy (EFSA) apublikavała spravazdaču pra ryzyki i pierśpiektyvy ŭžyvańnia ŭ ježu nasiakomych.

Kala dvuch miljardaŭ čałaviek na płaniecie ŭžo rehularna jaduć nasiakomych, havorycca ŭ spravazdačy.
Śpiecyjalisty ES pakazvajuć, što jadomyja kazurki mohuć stać bahataj krynicaj vysakajakasnych białkoŭ, tłuščaŭ, vitaminaŭ, charčovych vałoknaŭ i inšych karysnych rečyvaŭ dla rastučaha nasielnictva Ziamli i vykarystoŭvacca jak u racyjonie nasielnictva, tak i ŭ jakaści karmoŭ u žyviołahadoŭli. Adnak stupień mahčymych ryzyk «nasiakomavodstva» dla ludziej zaležyć ad taho, jakija chimikaty buduć vykarystoŭvacca pry ich raźviadzieńni.
Fiermierskaje raźviadzieńnie nasiakomych dla ježy efiektyŭnaje z ekanamičnaha punktu hledžańnia, pišuć aŭtary spravazdačy: pry mienšym raschodzie vady i karmoŭ kazurki majuć vysokuju «uradžajnaść».
Choć žychary ŭ roznych krainach užo ŭžyvajuć u ježu kala 1900 vidaŭ nasiakomych, u Jeŭrapiejskim sajuzie patencyjna mohuć być zapatrabavanyja tolki niekatoryja vidy: muchi (vidavočna, uličvajucca i ličynki), matyl, mučnyja čarviaki, koniki i rodnasny im vid — saranča, ličać daśledniki.
-
Rasija zakryła čyhunačnyja punkty propusku na miežach ź Finlandyjaj, Estonijaj i Łatvijaj. Pryčyna i namier pakul niajasnyja
-
Viarchoŭny sud ZŠA vyznačyŭ, što prava na hramadzianstva pa naradžeńni zastajecca ŭ sile. Jaho sprabavaŭ admianić Tramp
-
Samaje zasušlivaje miesca ŭ śviecie časam pieratvarajecca ŭ kvietkavy dyvan
Kamientary