Udzielniki akcyi vyjšli ź ispanskimi ściahami i płakatami «My nie chočam viartacca ŭ Maroka» i «My taksama ludzi».

Sotni mihrantaŭ, jakija niadaŭna trapili ŭ ispanski ekskłaŭ Sieuta na poŭnačy Afryki, praviali akcyju pratestu na haradskim plažy. Jany zapatrabavali dać im prytułak i nie viartać ich u Maroka, paviedamlaje Reuters.
Udzielniki akcyi vyjšli ź ispanskimi ściahami i płakatami «My nie chočam viartacca ŭ Maroka» i «My taksama ludzi». Mnohija ź ich žyvuć na plažy El-Tramplin abo na ŭskrainach Sieuty, čakajučy mahčymaści trapić u kantynientalnuju Jeŭropu.
Ułady zajavili, što jany nie zmohuć zastacca ŭ ankłavie.
Pavodle acenak Reuters, u Sieucie zastajucca ad 5 da 8 tysiač mihrantaŭ.
Dvuma tydniami raniej miažu ekskłava, dzie žyvie kala 80 tysiač čałaviek, pierasiekli bolš za 72 tysiačy čałaviek. Bolšaść ź ich paśla viarnułasia ŭ Maroka.
Ministr unutranych spraŭ Ispanii Fiernanda Hrande-Marłaska raniej zajaviŭ, što mihrantam, jakija niezakonna pierasiekli miažu, nie dazvolać zastacca ŭ Sieucie, pierajechać u kantynientalnuju častku krainy abo atrymać lehalny status. Vyklučeńni mohuć zrabić u redkich vypadkach, kali ludzi znachodziacca ŭ vielmi ŭraźlivym stanoviščy.
Apytanyja mihranty z Maroka raskazali, što pakinuli krainu z-za nizkich zarobkaŭ i drennych umoŭ pracy. Siarod tych, chto dabraŭsia da Sieuty, byli taksama ludzi ź Nihieryi, Banhładeš i Sieniehała, jakija ŭciakali ad uzbrojenych kanfliktaŭ i pieraśledu.
Ciapier čytajuć
Staruju kamianicu kala ratušy ŭ Mahilovie rychtavali dla haradskoha muzieja. Ciapier tam robiać ofis rasijskaha pasolstva na čale z byłym ministram «ŁNR»
Kamientary
Pryjechali. Sieli. My nia CHOČAM nazad. Akupanty.
žančyn amal nie bačna
Chłopcy, nie sumujcie, vy svaimi dziejańniami tolki dapamahajecie pravym partyjam