Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca5151

Marharet Tetčer: viečnaja pamiać abaroncu sapraŭdnaj svabody

Hramadstva moža raści tolki tady, kali ludziam raźviazvajuć ruki i kali čynoŭnik pierastaje stajać u ich nad dušoj. Hetamu ideału Tetčer była viernaja da samoha kanca.

Musiła ž tak zdarycca, što na zło sučasnym fieministkam, hetamu antybijałahičnamu frontu hłabalnaha lavackaha ruchu, Marharet Tetčer — pieršaja žančyna na čale Vialikaj Brytanii i samaja vybitnaja žančyna-palityk minułaha stahodździa — była nie tolki kansiervataram, maci dvoch dziaciej, ale i prychilnikam svabodnaha rynku ŭ jakaści pieršaasnovy zdarovaj čałaviečaj ekanomiki.

Bieskampramisnaja abarona svabody čałavieka, pryčym uśviedamleńnie, što ekanamičnaja svaboda badaj što važniejšaja i fundamientalniejšaja za jakujuś inšuju svabodu (ci što za jaje niekatoryja vydajuć) — heta hałoŭnaja jaje spadčyna, hałoŭny jaje prykład.

Jana prapaviedvała pryncyp, što

hramadstva moža raści tolki tady, kali ludziam raźviazvajuć ruki i kali čynoŭnik pierastaje stajać u ich nad dušoj.
Tolki tady ludzi mohuć pieratvarycca sa statka parazitaŭ, jakija ličać, što im usie vinavatyja, u hramadstva Asobaŭ ź vialikaj litary. Heta doŭhi i składany šlach, ale alternatyvy niama:
svabodny rynak i svabodnaja, adkaznaja za samu siabie asoba — nieabchodnaja pieradumova dla pośpiechu krainy, heta dakazana ŭsioj historyjaj jeŭrapiejskaj cyvilizacyi.
Dziaržava ŭ takoj sistemie tolki sočyć za paradkam, staić na «padstrachoŭcy», dapamahajučy najbolš słabym i stvarajučy minimalnyja startavyja ŭmovy — ale nie bolš za heta.
Adychod ad hetych pryncypaŭ — šlach da katastrofy, jak my mahli pierakanacca na praktycy sami,
staŭšy častkaj manumientalnaha pravalnaha sacyjalistyčnaha i etatysckaha ekśpierymienta pad nazvaj SSSR i dahetul žyvučy nastupstvami hetaha ekśpierymientu.

Hołas rozumu zaŭždy hučyć słabiej za pramovy papulistaŭ. A

papulizm pa vyznačeńni byvaje tolki levy, tolki sacyjalistyčny:
«uziać usio dy padzialić», siońnia bieručy — uziać dy abvinavacić va ŭsich biedach buržujaŭ, habrejaŭ i Dziarždep ZŠA. Tamu heta zaŭsiody maleńki cud, kali ŭ razbeščanaj sacyjalistyčnym papulizmam Jeŭropie na supolnych vybarach pieramahaje pravy ŭrad z pravilnymi pravymi idejami. Tetčer, pad čyim načałam kansiervatary pieramahali try razy zapar, tut apynułasia sapraŭdnaj čaraŭnicaj.

Dla Biełarusi ž Tetčer — heta taksama čałaviek, jaki zaŭždy kłapaciŭsia za los akupavanaj kamunistami Ŭschodniaj Jeŭropy, aktyŭna padtrymlivaŭ savieckuju «Pieriestrojku» i imknieńnie Michaiła Harbačova refarmavać i demakratyzavać tatalitarnuju savieckuju sistemu. Nie ŭ apošniuju čarhu dziakujučy tetčaraŭskaj vonkavaj palitycy Biełaruś razam ź inšymi savieckimi respublikami adnaviła svaju niezaležnaść, heta nikoli nielha zabyvać.

I jašče cytata «Žaleznaj łedy», jak byccam by natchnieńnie dla Biełarusi:

«Bahaćcie krainy nieabaviazkova zaležyć ad pryrodnych resursaŭ, ich adsutnaść moža jamu navat spryjać. Hałoŭny resurs — heta Čałaviek. Što pavinna rabić dziaržava, dyk heta stvarać umovy dla raskryćcia čałaviečaha talentu».

Vialikaja palityk, vialikaja aratarka, vialikaja lidarka. Viečnaja pamiać.

Kamientary51

Ciapier čytajuć

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyja6

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyja

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja padtrymała pazicyju Zialenskaha ab niemahčymaści praviadzieńnia pieramoŭ u Minsku10

U Litvie vyśvietlili, što dapamohu, pryznačanuju biežancam z Ukrainy, atrymlivali i ludzi ź inšych krain. Siarod ich jość i biełarusy1

Maci traich dziaciej prosić Łukašenku viarnuć ich z prytułku. Čynoŭniki patłumačyli, čamu ŭ jaje nie atrymałasia

Ispanija damahajecca pryznańnia katałonskaj movy ŭ ES: Brusel tarmozić praces

Žurnalisty atrymali dostup da sakretnych płanaŭ rasijskich jadziernych vajskovych baz3

Tramp prapanavaŭ Kanadzie dostup da abarony pad «Załatym kupałam». Pry adnoj umovie5

Hrošy dla byłoha palitviaźnia Andreja Čapiuka sabrali mienš čym za paŭsutak

U Hiermanii admianiajuć niadaŭna ŭviedzienuju mahčymaść «ekspres-naturalizacyi»

«Muž byŭ suprać taho, kab Anžalika sustrakałasia ź dziećmi ź inšym mužčynam». Aŭtar rasśledavańnia pra Mielnikavu padzialiŭsia niekatorymi detalami7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyja6

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić