Parušeńni pravoŭ čałavieka? Nacyjanalizacyja pryvatnaha biznesu? Likvidacyja parlamentaryzmu? My na ŭsio heta zapluščym vočy, tolki puścicie nas na vaš rynak.
Heta była stratehija Šrodera ci to na biełaruskim, ci to na kitajskim napramku. Pra kanclera, jaki sychodzić, piša Raman Jakaŭleŭski.
Ciapier lidery dvuch eŭrahihantaŭ — Niamieččyny i Francyi — pieražyvajuć samy dramatyčny peryjad u svaich palityčnych karjerach. Paśla referendumu pavodle kanstytucyi ES upłyŭ prezydenta Šyraka pojdzie na spad. A paśla projhryšu sacyjał-demakrataŭ na miascovych vybarach u ziamli Paŭnočny Rejn-Vestfalija ŭ Niamieččynie ŭ vieraśni musiać adbycca daterminovyja parlamenckija vybary. Pavodle raznastajnych prahnozaŭ, paśla hetych vybaraŭ ułada ŭ Berlinie pamianiajecca. I kancler Šroder sydzie. Tak što samy čas uspomnić pra jahonuju ŭschodniuju palityku. U pryvatnaści, u dačynieńni da Biełarusi. Da taho, jak zrabicca kancleram Niamieččyny, Hierchard Šroder doŭhi čas (1990—1998) uznačalvaŭ urad ziamli Nižniaja Saksonija, dzie rehularna pravodzicca Hanoverski kirmaš. U im zaŭsiody davoli pradstaŭniča ŭdzielničaje i Biełaruś. I byŭ momant, kali jaho naviedaŭ asabista Alaksandar Łukašenka, budučy ŭžo ŭ zamiežnapalityčnaj izalacyi. Jaho supravadžaŭ ministar zamiežnych spraŭ Ivan Antanovič. Źjaŭlajučysia daśviedčanym caradvorcam, mienavita jon arhanizavaŭ sustreču, litaralna zavabiŭšy kandydata ŭ kanclery (užo išła pieradvybarnaja kampanija) Šrodera da Łukašenki. Atrymaŭsia vialiki rozhałas. Apazycyja, dyj mnohija Šroderavy adnapartyjcy, rezka raskrytykavali jaho. Burna nehatyŭnaj reakcyi dačakaŭsia budučy kancler i z boku proćmy niaŭradavych arhanizacyj, hramadzianskich inicyjatyŭ i ŚMI. Varta adznačyć, što dziakujučy padtrymcy niaŭradavych arhanizacyj Šroder pieramoh tady na vybarach i staŭ kancleram Hiermanii. Dla hetych arhanizacyj Łukašenka byŭ i zastajecca praciŭnikam demakratyi. Adčuŭšy niebiaśpieku straty hałasoŭ niemałoj kolkaści vybarščykaŭ, Šroder byŭ vymušany publična apraŭdvacca, nazyvajučy hetuju sustreču z Łukašenkam nieaficyjnaj i navat vypadkovaj. Ale što było, to było. Lidera sacyjał-demakrataŭ praniesła, i jon zrabiŭsia kancleram. Prahnazavałasia, što ŭpłyŭ niaŭradavych arhanizacyj budzie zaŭsiody trymać «u tonusie» novaha kanclera, nie dazvalajučy jamu absalutyzavać u svajoj palitycy słavuty palityčny prahmatyzm. Maŭlaŭ, ekanomika asobna, a palityka asobna. Jak adznačaje amerykanski palitolah Čarłz Cherman, Šroder zrabiŭ sprobu, jakaja jamu nie ŭdałasia, najbujniejšaha za ŭsiu paślavajennuju historyju FRH źmianieńnia palityčnaj linii Hiermanii. U niekrytyčnym zbližeńni z Maskvoj hramadzianskaja supolnaść Hiermanii, ŚMI i palityčnaja apazycyja ŭbačyli zdradu peŭnym kaštoŭnaściam. Parušeńni pravoŭ čałavieka? Nacyjanalizacyja pryvatnaha biznesu? Likvidacyja parlamentaryzmu? My na ŭsio heta zapluščym vočy, tolki puścicie nas na vaš rynak. Hetym ža ratavańniem svajho rynku Šroder zajmaŭsia na kitajskim napramku. U poŭnaj miery hetuju charaktarystyku palitolaha možna dastasavać i da Biełarusi. Na biełaruskim rynku prysutnaść niemcaŭ adčuvalnaja. A pa vynikach zamiežnaekanamičnaj dziejnaści biełaruskaje pasolstva ŭ Berlinie lidziruje siarod astatnich zamiežnych ustanoŭ.
Ahulnaviadoma, jakuju niaprostuju hulniu za vyžyvańnie viadzie Łukašenka z rasiejskim «Hazpromam». Usie vydatna razumiejuć značeńnie biełaruskaha tranzytu. Apošnija miesiacy adznačylisia
praryvam «Hazpromu» na klučavym u Eŭropie hiermanskim hazavym rynku. Robicca realnaściu stratehičny hiermana-rasiejski enerhietyčny aljans, u jakim zacikaŭleny jak dziełavyja koły, tak i vyšejšaje palityčnaje kiraŭnictva abiedźviuch krain. Heta prademanstravaŭ mižnarodny pramysłovy Hanoverski kirmaš, što prajšoŭ z 11 da 15 krasavika, u jakim udzielničała pad 150 rasiejskich pradpryjemstvaŭ i jaki ŭšanavali svajoj prysutnaściu Pucin i Šroder. Adnaznačna prarasiejskuju aryjentacyju niamieckich palityčnych i dziełavych kołaŭ uchvalajuć nia ŭsie. Ale ŭ pieravažnaj bolšaści niamieckija biznes-koły vystupajuć za enerhietyčny i naahuł ekanamičny aljans z Rasiejaj. Pryčym lepš z kampanijami, źviazanami z Kramlom, jak heta było ŭ savieckija časy. U Biełarusi nie źviazanych z uładaj pradpryjemstvaŭ prosta niama. Ciapier, faktyčna ŭ pieradvybarnaj kampanii, jakaja ŭžo pačałasia ŭ Niamieččynie, apazycyja ćviorda zajaviła pra svoj namier adnavić raniejšuju palityčnuju liniju FRN, apiryščam jakoj była transatlantyčnaja salidarnaść. Eŭropa moža kolki choča skardzicca na Ameryku. Ale ŭ kančatkovym vyniku ŭsim svaim ciapierašnim dabrabytam eŭrapiejcy šmat u čym abaviazany Amerycy.
Kamientary