AD REDAKCYI
Sud nad biełaruskaj movaj
Na minułym tydni Vyšejšy haspadarčy sud RB razhladaŭ isk «Našaj Nivy» da Dziaržaŭnaha kamitetu pa druku. My prosim sud admianić papiaredžańnie Dziaržkamdruku ab «niedapuščalnaści skažeńnia ahulnapryniatych norm vykarystoŭvajemaj movy». «Skažeńniem» Dziaržkamdruk nazyvaje klasyčny biełaruski pravapis Branisłava Taraškieviča (1918 h.), a «ahulnapryniatymi normami» — pastanovu Saŭnarkamu BSSR ad 1933 h. Hetak siońnia, u kancy XX st. ułady RB abvinavačvajuć hazetu ŭ parušeńni zakonaŭ samych čornych časoŭ stalinskaha tatalitaryzmu.
Sud adbyvaŭsia pa-rasiejsku. Pa-rasiejsku vystupali i sudździa, i pradstaŭnik Dziaržkamdruku. «Naša Niva» vystupała pa-biełarusku. Dla starońniaha naziralnika i prosta razumnaha čałavieka hetaha ŭžo dastatkova, kab zrabić vysnovu, što procistajańnie niezaležnaha vydańnia z adnaho boku i dźviuch dziaržaŭnych ustanovaŭ z druhoha adbyvajecca nie pa linii «narkamaŭka» — «taraškievica», a pa linii «niezaležnaja biełaruskaja mova» — «dziaržaŭnaja rasiejskaja mova». A pakolki naš isk — heta tolki sproba supraciŭlacca ŭ praciahłym pracesie zakryćcia «Našaj Nivy», jaki svaim papiaredžańniem raspačaŭ Dziaržkamdruk, tamu hutarka idzie pra samoje prava biełaruskaje movy na isnavańnie.
Nie sakret, što baranić «moŭnyja» zakony 1933 hodu nia vyjdzie siońnia z ułasnaje voli nivodzin biełaruski hramadzianin. Bo hetyja zakony prydumlalisia nie dla palapšeńnia pravapisu, a dla pastupovaha vyhniatańnia biełaruščyny z hramadzkaha ŭžytku (što ŭrešcie j adbyłosia). Tamu adzinym znakam abarony biełaruskaje movy j jaje žyvoha žyćcia na siońnia zastajecca naš niesaviecki pravapis. Sprava navat staić šyrej. Pravapis B.Taraškieviča —heta ŭsio, što zastałosia ŭ biełaruskaj apazycyi paśla straty ŭłady i nacyjanalnaj symboliki. Na žal, antybiełaruski režym razumieje heta lepš za samu apazycyju. Tamu j raspačaty hety nastup na apošni farpost niesavieckaje biełaruščyny siarod hazet — «Našu Nivu».
Vyšejšy haspadarčy sud, naturalna, nie źviarnuŭ uvahi na hety palityčny aspekt pracesu i pieravioŭ sprečku ŭ linhvistyčnuju płoskaść. A pakolki dla haspadarčaha suda zajmacca kančatkami j skłonami — sprava nie ŭłaścivaja, sud zhadziŭsia z našaj prapanovaj pravieści ekspertyzu sprečki siłami navukoŭcaŭ. Suprać ekspertyzy rašuča vystupiŭ ruskamoŭny pradstaŭnik Dziaržkamdruku. Jamu, maŭlaŭ, i tak usio jasna ŭ 50-hadovym biełaruskim linhvistyčnym supraćstajańni. Što praŭda, sud pryniaŭ prapanovu Dziaržkamdruku — ekspertyzu daručać pravieści adnoj ustanovie — akademičnamu Instytutu movaznaŭstva, a nia niekalkim ustanovam (my prapanoŭvali jašče katedry biełaruskaj movy Haradzienskaha j Mienskaha pedahahičnaha ŭniversytetaŭ). Zatoje ŭ ekspertnuju kamisiju buduć uklučanyja čaćviora specyjalistaŭ, jakich prapanavała «Naša Niva». A prapanavali my aŭtarytetnych specyjalistaŭ-movaznaŭcaŭ daktaroŭ filalahičnych navuk, prafesaraŭ Paŭła Ściacko, Hienadzia Cychuna, Branisłava Płotnikava i kandydata fiłałahičnych navuk, dacenta Paŭła Michajłava. Možna sabie ŭjavić nakolki niaprosta navukoŭcam u siońniašniaj Biełarusi baranić «hienetyku z kibernetykaj» ad hrubaha palityčnaha ŭmiašańnia.
Čym skončacca ŭrešcie hetaja ekspertyza i hety praces? Zrazumieła, nie kampramisnym novym pravapisam biełaruskaj movy (vypracoŭka jakoha była zapačatkavanaja akademičnaj kanferencyjaj 1992 hodu). Zakryćcio abo niezakryćcio «Našaj Nivy» mała paŭpłyvaje na jaje los, bo hazeta budzie vychodzić, pakul jaje buduć čytać.
Samym hałoŭnym vynikam suda stanie vynik sacyjalna-palityčny. Hutarka idzie pra siońniašni hramadzki status biełaruskaje movy. Albo hety status upadzie jašče nižej, abo apyniecca ŭ poli zroku šyrokaha hramadztva. Voś čamu pry ŭsioj absurdnaści hetaha haspadarča-linhvistyčnaha suda nam treba jaho vyjhrać. Nam — razam z vami, chto padzialaje našyja pryncypy i kamu darahaja biełaruskaja mova (siońnia ŭžo nie viadziecca, u jakim jaje pravapisnym abliččy).
Tamu my, redakcyja «Našaj Nivy», zaklikajem usich našych čytačoŭ i ŭvohule ŭsich śviedamych biełarusaŭ — napišycie nam, ci patrebnaja Vam takaja hazeta, takaja mova i mova ŭvohule. Kali Vy adhuknieciesia na našuju prośbu chutka, nijaki sud nia zmoža praihnaravać dumku hramadztva i adabrać u jaho patrebnaje jamu vydańnie na patrebnaj jamu movie.
Redakcyja «NN» vielmi raźličvaje na razumieńnie j padtrymku z boku biełaruskaha hramadztva.
Naš adras: 220050 Miensk, a/s 537. «Naša Niva» (Sud nad biełaruskaj movaj).
Kamientary