Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»1313

Maskva zahaniaje ŭ stojła

Łukašenka vydaŭ sakret pališyniela: Biełaruś ratyfikavała Mytny kodeks. Piša ŭ svaim błohu na NN Alaksandr Kłaskoŭski.

Łukašenka vydaŭ sakret pališyniela: Biełaruś ratyfikavała Mytny kodeks.

Hetaje pryznańnie vyrvałasia ŭ impecie, kali jon davaŭ čarhovy adłup Miadźviedzievu. Toj ździekliva paraiŭ kalehu nie ŭlahać u spam, a ruchać napierad Mytny źviaz. Łukašenka adpłaciŭ toj samaj manietaj, nazvaŭšy repliku rasijskaha prezidenta bałbatnioj.

Voś u takim kanstruktyŭnym kantekście (sapraŭdny dyjałoh sajuźnikaŭ!) i prahučała, nie biez honaru navat: «Pavinien vam skazać, što my ni na jotu nie zrabili kroku nazad, ni na milimietr nie adstajom u Mytnym źviazie ni ad Rasii, ni ad Kazachstana. My na siońniašni dzień ratyfikavali ŭsie damovy i pahadnieńni, jakija datyčacca Mytnaha źviazu. Ale jany hetaha nie viedajuć. Harantyju vam daju, što nie viedajuć. U advarotnym vypadku nie było b hetaj bałbatni pa televizary.

Mytny kodeks my ratyfikavali. My siońnia ŭ toj ža sistemie kaardynat, što i jany».

Dziva što nie viedajuć! Ad 30 červienia, kali pajšła pahałoska pra patajemnaje rašeńnie deputataŭ, usie jany, jak i astatnija tutejšyja dziejačy, maŭčali by myła źjeŭšy. Kali b nie siońniašni palemičny pinh-ponh ź Miadźviedzievym, to kryłataja nacyja biełarusaŭ tak i čuchała b repu: dyk było toje ci nie było?

Kažu «kryłataja», bo siońnia ŭ kazionna-patetyčnaj pramovie na płoščy Pieramohi aficyjny kiraŭnik zajaviŭ, što «kožny z nas pačuvajecca svabodnym hramadzianinam svabodnaj krainy, i hetaje pačućcio litaralna akrylaje, natchniaje na ździajśnieńni i pieraŭtvareńni».

Fihieju z henych śpičrajteraŭ. «Litaralna» — heta značyć, što ŭsie nasielniki siniavokaj respubliki musiać vyhladać, jak chieruvimy. Tut ža havorycca akurat fihuralna.

Dy chalera ź joj, ź biezhustoŭnaj stylistykaj. Hałoŭnaje — u sutnaści:

za kaho trymajuć viarchi hety nibyta volny lud, kali navat nie ličać patrebnym elemientarna prainfarmavać ab pryniatym «narodnymi abrańnikami» rašeńni?

A jašče bolej istotnaje toje, što

na fonie takoj naviny ŭsia heta antymaskoŭskaja fronda łopajecca jak mylnaja burbałka. Kali ratyfikavali — značyć, Maskva marudna, ale niaŭchilna zahaniaje ŭ svajo mytnaje stojła.

Tamu i dazvalaje sabie Miadźviedzieŭ pahardu: brykajsia, brykajsia, maŭlaŭ, usio adno nikudy nie dzieniešsia!

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyja6

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyja

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja padtrymała pazicyju Zialenskaha ab niemahčymaści praviadzieńnia pieramoŭ u Minsku10

U Litvie vyśvietlili, što dapamohu, pryznačanuju biežancam z Ukrainy, atrymlivali i ludzi ź inšych krain. Siarod ich jość i biełarusy1

Maci traich dziaciej prosić Łukašenku viarnuć ich z prytułku. Čynoŭniki patłumačyli, čamu ŭ jaje nie atrymałasia

Ispanija damahajecca pryznańnia katałonskaj movy ŭ ES: Brusel tarmozić praces

Žurnalisty atrymali dostup da sakretnych płanaŭ rasijskich jadziernych vajskovych baz3

Tramp prapanavaŭ Kanadzie dostup da abarony pad «Załatym kupałam». Pry adnoj umovie5

Hrošy dla byłoha palitviaźnia Andreja Čapiuka sabrali mienš čym za paŭsutak

U Hiermanii admianiajuć niadaŭna ŭviedzienuju mahčymaść «ekspres-naturalizacyi»

«Muž byŭ suprać taho, kab Anžalika sustrakałasia ź dziećmi ź inšym mužčynam». Aŭtar rasśledavańnia pra Mielnikavu padzialiŭsia niekatorymi detalami7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyja6

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić