U Jehipcie znajšli antyčnaje sudna, jakoje raniej bačyli tolki na mazaikach
Pobač z uźbiarežžam kala Aleksandryi ŭ Jehipcie znajšli 35‑mietrovy staražytny prahułačny karabiel. Jon adpaviadaje apisańniu hreckaha historyka Strabona, jaki žyŭ u pačatku I stahodździa n. e. Heta pieršaje takoje znojdzienaje sudna, paviedamlaje The Guardian.

Raskopki pravodziŭ Jeŭrapiejski instytut padvodnaj archieałohii (IEASM) pad kiraŭnictvam prafiesara marskoj archieałohii Oksfardskaha ŭniviersiteta Franka Hodzia. Karabiel znojdzieny kala zatoplenaha vostrava Antyrodas, jaki raniej byŭ častkaj Vialikaha porta Alaksandryi (Portus Magnus), na hłybini 7 mietraŭ pad płastom asadku taŭščynioj 1,5 mietra.

Pieršapačatkova Hodzia mierkavaŭ, što heta dva karabli, bo kanstrukcyja była niezvyčajnaja: nasavaja častka płoskaja, a karmavaja — kruhłaja, što dazvalaje płavańnie tolki na miełkavodździ.

Sudna datujecca pieršaj pałovaj I stahodździa, maje daŭžyniu 35 mietraŭ i śpiecyjalny centralny paviljon z raskošnaj kajutaj. Šyrynia belek kala 7 mietraŭ, na borcie jość nadpisy na hreckaj movie. Dla viesłavańnia mahło spatrebicca bolš za 20 čałaviek.
Takija karabli raniej sustrakalisia tolki ŭ apisańniach staražytnych aŭtaraŭ i na mazaikach, naprykład, u Paleścinie, ale sapraŭdnaje sudna raniej nie znachodzili. Strabon apisvaŭ, što padobnyja karabli vykarystoŭvalisia karaleŭskim dvarom dla ekskursij i zabavy ludziej na kanałach Alaksandryi, z muzykaj i tancami.
Karabiel znojdzieny mienš čym za 50 mietraŭ ad miesca chrama bahini Isidy, raskopki jakoha taksama viadzie Hodzia. Jon, mahčyma, zatanuŭ padčas katastrofičnaha razbureńnia chrama kala 50 hoda n. e., kali ziemlatrusy i cunami zatapili port i častku ŭźbiarežža. Inšaja viersija — sudna mahło być śviatoj baržaj, jakaja ŭdzielničała ŭ marskoj cyrymonii ŭ honar Isidy.
Pa słovach Hodzia, karabiel zastaniecca na marskim dnie i nadalej.
Ciapier čytajuć
«Byŭ hałodny, jak z Aśviencima, nie jeŭ ni miasa, ni harodniny». Što viadoma pra śmierć babrujskaha žurnalista, na jakoha zaviali kryminalnuju spravu ŭ Polščy
Kamientary