Hramadstva66

U viosku na Hrodzienščynie bolš nie chodzić dyziel. Reakcyja čynoŭnikaŭ dabiła žycharoŭ

«Jakija 159 aŭtobusaŭ, choć by chłusili bolš ścipła!»

Fota: commons.wikimedia.org

Z 14 śniežnia admianili dyziel-pojezd Bieniakoni — Lida — Bieniakoni, jakim jeździli žychary vialikaj vioski Bastuny ŭ Voranaŭskim rajonie. U vioscy ciapier žyvie bolš za 450 čałaviek. Ludzi stali pieražyvać, što nie zmohuć narmalna dabiracca da susiednich haradoŭ.

Dziaržaŭnaja teleradyjokampanija «Hrodna» paśpiašyła pierakanać, što prablemy nie budzie. Tak, dyziel admianili, ale ź vioski ŭ Voranava i Lidu chodziać aŭtobusy — za tydzień vykonvajecca 159 rejsaŭ.

«Z 14 śniežnia praduhledžana arhanizacyja pieravozki pasažyraŭ dadatkovym rehularnym aŭtobusnym maršrutam «Bieniakoni — Lida» z zajezdam u viosku Bastuny», — raskazała namieśnica staršyni kamiteta pa architektury i budaŭnictvie Hrodzienskaha abłvykankama Natalla Prylepskaja.

Novy aŭtobus, kažuć na TB, budzie kursiravać štodnia pa raskładzie, stvoranym z ulikam pažadańniaŭ miascovych žycharoŭ.

Ale ŭ kamientarach da siužetu ludzi nie strymlivajuć svajho abureńnia. Bo na aŭtobus i cana bolšaja, i raskład nie pad kožnuju pracu padychodzić.

«Pry čym tut aŭtobusy? Na dyzieli ŭsie jeździać, tamu što heta tańniej, čym na aŭtobusie… A ranicaj jak ludzi buduć dabiracca na pracu ŭ Lidu? Pieršy aŭtobus u nas adychodzić u 8:10…».

«Muž kožny dzień dabirajecca ŭ Lidu na pracu i nazad, što rabić ciapier, nie viedajem, asabistaha transpartu ŭ nas niama. Aŭtobus budzie kaštavać u 3 razy daražej za dyziel, i nie fakt, što im budzie zručna jeździć».

«I budziem jeździć u aŭtobusie adno ŭ adnaho na kaleniach, my ŭžo tak jeździm».

«Jakija 159 aŭtobusaŭ, choć by chłusili bolš ścipła! Navat maršrutka, jakaja idzie adzinaja praz Bastuny, i taja nie biare ludziej».

Kamientary6

  • chch
    18.11.2025
    Bastuny ad słova "bastavać"?
  • Abu
    18.11.2025
    3% ad 159 aŭtobusaŭ.
  • Ničieho, i v Bastunach privyknut
    18.11.2025
    Nieskolko let nazad po budniam chodił viečiernij diziel-pojezd Mołodiečno-Vilejka-Mołodiečno. Im stabilno polzovaliś studienty miestnych kolledžiej i rabotajuŝije v Mołodiečno i okriestnostiach.
    Pojezd ubrali, stało chrienovo i doroho. Podsujetiliś maršrutčiki, stało choť i doroho, no jeŝio udobno. Potom zaprietili po etomu napravleniju maršrutki, stało doroho i nie udobno. Na momient otmieny maršrutok u dochodiah avtoparkov nie chvatało avtobusov, tie, čto byli často otmienialiś v śviazi s "połomkami". Byvało, čto vychodili iz stroja posriedi riejsa.
    So vriemieniem avtoparki problemy riešali, stoimosť projezda povyšali, mieniali avtobusy. No počiemu-to sriedi novych avtobusov bolšinstvo - miełkije, takije tolko v hłuchuju sielskuju miestnosť puskať paru raz v niedielu. Miež tiem mieždu rajcientrami około 20 km, jezdiat vsiehda, osobienno v koncie i načale niedieli, osobienno studienty, v tom čiśle do Minska i ot Minska. I eti miestnyje avtoparki často lubiat (choť i nie vsiehda) posyłať v čas pik po piatnicam iz Mołodiečno milipi*dričieskije avtobusy. I po budniam byvajet pośle raboty nabivajetsia do upora v takije avtobusy, čto hovoriť o piatnicach (choť i nie vsiehda). No ničieho, pokonfliktujut v avtobusie, poobieŝajut požałovaťsia (i žałovaliś, i nie raz v avtoparki) i vsio ostajotsia kak jesť. Byvajet, dadut bolšoj avtobus, ludiej otpustit i snova stabilno dadut v čas pik miełoċ, kak budto v vymirajuŝuju dierievniu.
    I v Bastunak privyknut...

Ciapier čytajuć

Aryštavanaja dziaŭčyna, jakuju abmiarkoŭvaje uvieś Threads

Aryštavanaja dziaŭčyna, jakuju abmiarkoŭvaje uvieś Threads

Usie naviny →
Usie naviny

Piacirazovaja roźnica: paraŭnali taryfy na ŽKP dla «darmajedaŭ» i tych, chto pracuje5

«U liście čyhunki ni słova praŭdy». Chłopca ź invalidnaściu pa zroku vysadzili ź ciahnika, choć u jaho biaspłatny prajezd12

Siaredni košt kvadratnaha mietra ŭ Minsku pieravysiŭ 1800 dalaraŭ2

Apanienty Cichanoŭskaj źbirajucca stvaryć svoj orhan, kab lehitymna pradstaŭlać biełaruski narod65

Siaredni hadavy zarobak u ES vyras na 5,2%, lidziruje Luksiemburh. Litva i Estonija ŭ siaredzinie śpisu4

Biełarus vyratavaŭ u Polščy žančynu, što tanuła ŭ ledzianoj vadzie2

Iran pačynaje «pasieŭ abłokaŭ», kab zmahacca z nastupstvami samaj suchoj vosieni za apošnija 50 hadoŭ1

Pad Minskam pačali budavać dom z 18‑mietrovymi studyjami. Ceny startujuć ad 35 tysiač dalaraŭ2

Čynoŭniki prakamientavali našumiełuju navinu pra balnicu ŭ Homielskaj vobłaści. Kažuć, što nie zakryli — prosta pieranieśli na 30 km2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavanaja dziaŭčyna, jakuju abmiarkoŭvaje uvieś Threads

Aryštavanaja dziaŭčyna, jakuju abmiarkoŭvaje uvieś Threads

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić