Hramadstva

«Kryły» na Śvisłačy i 28 jełak. Jak upryhožać Minsk da Novaha hoda i kali ŭklučać śviatočnuju iluminacyju

Dzie, kali i jakija navinki płanujuć zapuścić da kanca 2025‑ha i što prykmietnaha ŭžo zroblena? Na hetyja i inšyja pytańni Minsk-navinam adkazaŭ pieršy namieśnik dyrektara — hałoŭny inžynier UP «Minharśviatło» Jaŭhien Stasiałovič.

— Ramantujem śvietłavyja matyvy, hirlandy, inšyja kanstrukcyi i ŭstanoŭki sietak śviatočnaha iluminacyjnaha aśviatleńnia, — kaža Stasiałovič. — Raspracoŭvajem, vyrablajem i stavim novyja śvietłavyja fihury.

Niekatoryja łakacyi ŭžo atrymali śviatočnaje afarmleńnie. Naprykład, pastaŭlenyja śvietłavyja abjomnyja kanstrukcyi «Pieramoha» na praśpiekcie Niezaležnaści, a taksama na skryžavańni MKAD i prasp. Partyzanskaha. Madernizavali śvietłavuju kanstrukcyju «Traktar» na vuł. Daŭhabrodskaj i śvietłavyja matyvy na prasp. Niezaležnaści (ad vuł. Filimonava da Kalinoŭskaha).

Praviedziena pieraŭładkavańnie śvietłavoj kanstrukcyi «Zorka-Salut» na skryžavańni prasp. Mašerava i Pieramožcaŭ. Upryhožany śvietłavymi raściažkami apory na prasp. Pieramožcaŭ (kala Pałaca sportu) i inšyja abjekty, drevy na płoščy Svabody.

Budzie zavieršana ŭźviadzieńnie sietak iluminacyjnaha aśviatleńnia na prasp. Puškina (u miežach vuł. Adojeŭskaha i Matusieviča), na prasp. Rakasoŭskaha (ad vuł. Plachanava da Malinava), na vuł. Kalinovskaha (ad prasp. Niezaležnaści da vuł. Kiedyški), na vuł. Niesteravaj (ad Anharskaj da Ilimskaj).

Viadziecca rabota pa vyrabie novaj śvietłavoj kampazicyi «Kubak» dla raźmiaščeńnia na placoŭcy pablizu Nacyjanalnaha futbolnaha stadyjona. U stadyi prajektavańnia — sietka iluminacyjnaha aśviatleńnia na vuł. Arłoŭskaj u miežach vuł. Cimirazieva — mosta praz raku Śvisłač, na vuł. Mirašničenki ŭ miežach vuł. Hamarnika — MKAD, na Partyzanskim praśpiekcie ŭ miežach vuł. Vaniejeva — Kašavoha i płoščy Stary aeraport.

UP «Minharśviatło» sumiesna z pradpryjemstvam «Minskrekłama» pačali stavić 28 navahodnich jełak.

U pieralik dadatkovych mierapryjemstvaŭ uvachodziać jašče niekalki abjektaŭ. Heta ŭładkavańnie śvietłavych matyvaŭ «Kryły» na nabiarežnaj Śvisłačy ŭ miežach Trajeckaha pradmieścia i skviera pobač z haścinicaj «Biełaruś», śvietłavych matyvaŭ i raściažak kala fantana «Minčanka» (prasp. Niezaležnaści, 145), śvietłavyja kanstrukcyi «Kvietki» na nabiarežnaj Śvisłačy pablizu vuł. Ratamskaj, «Kamieta» na prasp. Rakasoŭskaha kala haradskoha Centra techničnaj tvorčaści dziaciej i moładzi, «Kubak» na Partyzanskim praśpiekcie kala Nacyjanalnaha futbolnaha stadyjona.

Akramia taho, piksielnaja kiravanaja hirlanda ŭpryhožyć navahodniuju jołku ŭ parku imia Uha Čaviesa.

Śviatočnuju iluminacyju ŭklučać u stalicy ŭ pieršaj dekadzie śniežnia.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Źmicier Daškievič skazaŭ, što treba rabić biełarusam zaraz, kab kraina stała svabodnaj i niezaležnaj38

Źmicier Daškievič skazaŭ, što treba rabić biełarusam zaraz, kab kraina stała svabodnaj i niezaležnaj

Usie naviny →
Usie naviny

Hetaja aktrysa atrymała najbolš «Oskaraŭ» u historyi — ale nikoli nie prychodziła ich atrymlivać3

U Varšavie siońnia vialiki Marš da Dnia Voli, paniasuć 330‑mietrovy bieł-čyrvona-bieły ściah10

Ciapier viadoŭcam treveł-šou «Aroł i reška» možna stać za hrošy. Kolki treba zapłacić?1

Stali viadomyja troje sudździaŭ, jakija buduć raźbirać u Haazie situacyju ŭ Biełarusi4

Vice-ministr zamiežnych spravaŭ Polščy: My nikoli nie pahodzimsia na Biełaruś jak častku ruskaha śvietu14

Eks-premjer Litvy: Łukašenka ŭjaŭlaje, što złaviŭ Boha za baradu10

Rubia i Kałas abmianialisia rezkimi zajavami nakont Ukrainy4

Sparyš pajšoŭ da litoŭskich radykałaŭ hramić Cichanoŭskuju. U vyniku vysłuchaŭ pra «biełaruski nacyzm» i «pravasłaŭny zbrod»82

U Minsku pahruzčyk-ekskavatar urezaŭsia ŭ pasažyrski aŭtobus

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źmicier Daškievič skazaŭ, što treba rabić biełarusam zaraz, kab kraina stała svabodnaj i niezaležnaj38

Źmicier Daškievič skazaŭ, što treba rabić biełarusam zaraz, kab kraina stała svabodnaj i niezaležnaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić