Zdareńni2020

«Uvieś čas paŭtaraŭ słova «Vałyń». U Polščy žorstka źbili siamiejnuju paru ź Biełarusi

U Hdańsku žorstka źbili siamiejnuju paru ź Biełarusi. U mužčyny-pierałom vačnicy, traŭmy hałavy i hrudnoj kletki. Ciapier jon prachodzić abśledavańnie, paśla čaho muž i žonka płanujuć padać zajavu ŭ palicyju. A pakul u čatach biełaruskaj dyjaspary ŭ Polščy šukajuć śviedak taho, što adbyłosia.

Paviedamlajecca, što napadnikaŭ było piaciora, u tym liku adna žančyna. Most źviazaŭsia z paciarpiełaj biełaruskaj Maryjaj (imia źmieniena) i vysłuchaŭ jaje historyju.

Maryja padrabiazna apisvaje try incydenty taho viečara, ale nie śćviardžaje, što jany i ich udzielniki źviazanyja pamiž saboj. Jana ŭpeŭnienaja, što napad adbyŭsia na hlebie ksienafobii, a pryčynaj stała ruskaja havorka. Most pierakazvaje hetuju historyju ź jaje słoŭ.

«Uvieś čas paŭtaraŭ słova «Vałyń»

Usio adbyłosia ŭ noč na 3 žniŭnia. Maryja razam z mužam i jašče adnoj paraj ź Biełarusi hulali niedaloka ad nabiarežnaj. Niepadalok stajała nievysokaja mietaličnaja budka, na dachu jakoj znachodziŭsia mužčyna. Jon žestam spytaŭ u kampanii, ci niama ŭ ich zapalnički, paśla čaho saskočyŭ z budki i niečakana prapanavaŭ im «traŭku».

Maładyja ludzi admovilisia. Razmova adbyvałasia na polskaj movie, adnak nieznajomiec ułaviŭ akcent i spytaŭ, ci nie ŭkraincy jany.

— My skazali, što ź Biełarusi, i pacikavilisia, čamu jon nastrojeny suprać ukraincaŭ. Jon pačaŭ niešta kazać, pastajanna paŭtarajučy słova «Vałyń». Potym razmova spyniłasia, my spakojna razyšlisia i pajšli dalej, — uspaminaje Maryja.

Dušyŭ tak, što zastalisia siniaki ad łancužka

Paźniej biełarusy vyrašyli zajści ŭ adnu z ustanoŭ pobač z nabiarežnaj, kab zamović pa šocie. U niejki momant muž Maryi zrazumieŭ, što zhubiŭ partmane. Žančyna padyšła da supracoŭnikaŭ ustanovy i paprasiła pahladzieć kamiery videanazirańnia, kab vyśvietlić, dzie i kali jon moh jaho vypuścić.

— Mnie adkazali, što ŭstanova začyniajecca, i prapanavali pryjści zaŭtra. Ja patłumačyła, što heta zojmie ŭsiaho paru chvilin i niama sensu ciahnuć da nastupnaha dnia. Razmova pierajšła na pavyšanyja tony. U niejki momant da mianie padyšoŭ čałaviek — mahčyma, achoŭnik — i pačaŭ dušyć. U mianie na šyi było dva łancužki, jany skrucilisia pamiž saboj. Potym ja ŭbačyła, što na šyi zastalisia siniaki, — kaža Maryja.

Na dapamohu padbiehła siabroŭka, jakaja pasprabavała adciahnuć mužčynu. U hety ž čas u vočy jaje spadarožniku pyrsnuli z hazavaha bałončyka.

«Mužu kryknuli: Sp***dalaj!»

— My pajšli na tramvajny prypynak. Tam stajała kampanija ludziej. Siarod ich była dziaŭčyna-błandynka. Jana niešta skazała ŭ naš adras. My, naturalna, adkazali.

Maryja nie pamiataje, što mienavita skazała nieznajomka. Ale dumaje, što heta taksama była reakcyja na ich ruskuju movu.

— I tut da mianie padychodzić mužčyna i rezka chapaje za vušy — ciahnie tak, što ja amal ničoha nie čuła. U hety momant chtości ź ich kryknuŭ majmu mužu: «Sp***dalaj!» Jon adkazaŭ tym ža — i pačałasia bojka.

Pa słovach Maryi, jaje muža pavalili na ziamlu i pačali źbivać. Na ciele zastalisia ślady ad padešvaŭ. Jaje samu ŭdaryli kułakom u voka, bili ŭ žyvot, kidali na ziamlu. Paśla hetaha znoŭ ŭžyli haz.

— Kali ja zakryčała, što my nie ŭkraincy, jany spynilisia, — uspaminaje Maryja.

Pierałom kostki nižniaj častki vačnicy, traŭma hałavy i hrudnoj kletki

Surazmoŭnica śćviardžaje, što paśla taho, što adbyłosia, jany ničoha nie bačyli, stracili adzin adnaho z-pad uvahi i razbrylisia chto kudy.

— Ja prosta išła na śviatło — vočy raspluščyć nie mahła. Ledź dajšła da nastupnaha prypynku, dzie siadzieła para. Jany padyšli da mianie i spytali, što zdaryłasia.

Paźniej nieznajomyja mužčyna i žančyna patelefanavali kudyści i spytali, kudy možna pryvieźci Maryju. Usie razam jany sieli ŭ tramvaj i pajechali pa pakazanym adrasie.

— Ja tak i nie zrazumieła, što heta było za miesca. Z-za bramy vyjšaŭ mužčyna i spytaŭ, jakaja dapamoha patrebna. Ja skazała, što chaču napisać zajavu ŭ palicyju. Na što jon mnie adkazaŭ: «Spačatku źnimicie paboi».

Siak-tak pa GPS-navihatary Maryja dabrałasia da svajoj kvatery. Adkryvać vočy žančynie pa-raniejšamu było ciažka, tamu aryjentavałasia ŭ asnoŭnym na jaho hałasavoje supravadžeńnie.

Jaje muž dabraŭsia da doma na taksi.

— Prosta spyniŭ na vulicy taksista, daŭ jamu 50 złotych i toj davioz jaho da doma, — raspaviadaje biełaruska.

Na nastupny dzień siamja źviarnułasia ŭ kliniku. Paśla abśledavańniaŭ u muža žančyny dyjahnastavali pierałom kostki nižniaj častki vačnicy, a taksama traŭmy hałavy i hrudnoj kletki (vypiska jość u redakcyi Most).

Siamja płanuje paśla poŭnaha abśledavańnia źviarnucca ŭ palicyju. Ciapier jany šukajuć mahčymych śviedak incydentu.

Kamientary20

  • "kalektyŭnaja adkaznaść", jakoj nie pavinna być
    06.08.2025
    Iznoŭ biełarusy adhrabajuć za ŭkraincaŭ....
    Ot takaja "kalektyŭnaja adkaznaść" dla biełarusaŭ: adkazvajuć to za pavodziny ruskich ŭ dačynieńni da ŭkraincaŭ, to za pavodziny ŭkraincaŭ u dačynieńni da palakaŭ....
  • Indrid Cold
    06.08.2025
    Navodčik-nalotčik, bo pra heta nie pišuć. Most - heta rasiejskaja prapahanda suprać Polščy.
    A čym ty ździŭleny, ludzi pryjazdžajuć u Polšču i razmaŭlajuć z pjanymi na vulicy nočču. Što moža pajści nie tak?
    Spačatku z narkamanam, paźniej sprečka z achovaj kłuba, paźniej na prypynku z pjanymi. Kali try razy za nač hulać ź losam - abaviazkova prylacić.
    Žuvu ŭ Polščy bolš za 10 hadoŭ i nikoli ničoha nie zdaryłasia, što ja rablu nie tak? Bolš za toje i ŭ Biełarusi ničoha nie adbyvałasia nikoli, navat kali nočču pa Malinaŭcy ciahaŭsia studentam.
  • Vasil
    06.08.2025
    Indrid Cold, całkam zhodny. Most - heta ruski mir. U ich hety materyjalčyk nadrukavany pa-rasiejsku. Viadoma, "dla rasšyrenija aŭdzitoryi". A chto ž tam u tym Moście? A heta ž naš hrodzienski "niezaležny žurnalist", baraćbit za pravy palakaŭ, pan Kulevič).

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?1

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus znajšoŭ manietu I stahodździa. Ci možna na joj uzbahacicca?2

Tramp zajaviŭ, što, «napeŭna», nie pojdzie na treci termin2

«Fłahštok» skłaŭ kartu načnych pralotaŭ dronaŭ nad Homielščynaj. Situacyja niezvyčajnaja6

Pamior były prezident Rumynii, jaki adyhraŭ klučavuju rolu pry źviaržeńni Čaŭšesku

Zialenski raskazaŭ, jak vajna paŭpłyvała na jaho zdaroŭje5

Prezidentku Šviejcaryi abvinavačvajuć u naniasieńni krainie miljardnych strataŭ, bo nie ŭmieła razmaŭlać z Trampam7

Viačorka adkazaŭ Kavaleŭskamu, jaki «niečakana raźviarnuŭ svaje pazicyi na 180 hradusaŭ»: Ni ŭ jakim razie samim nie panižać staŭki13

Na eBay pradajuć biełaruskuju manietu za 2750 dalaraŭ

Hiermanija pierad vučeńniami «Zachad-2025» pierakidaje svaje źniščalniki ŭ Polšču

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?1

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić