Suśvietny bank prahnazuje najhoršaje dziesiacihodździe dla hłabalnaha rostu z 1960-ch hadoŭ
Taryfnaja vajna Trampa niasie z saboj niepradkazalnaść i nastupnuju stratu davieru. Ale adna kraina zachavaje rost.

Suśvietny bank apublikavaŭ spravazdaču «Hłabalnyja ekanamičnyja pierśpiektyvy», zhodna ź jakoj suśvietnaja ekanomika sutykniecca z samym pavolnym dziesiacihodździem hłabalnaha rostu z 1960-ch hadoŭ. Asnoŭnaj pryčynaj takoha zapavoleńnia nazyvajecca ŭpłyŭ taryfaŭ, uviedzienych Donaldam Trampam.
Zhodna sa spravazdačaj, jak piša BBC, amal dźvie traciny krain śvietu skaracili svoj rost u paraŭnańni z apošnim prahnozam banka, jaki byŭ apublikavany ŭ studzieni da taho, jak Donald Tramp zaniaŭ pasadu. Z taho času ŭviadzieńnie im univiersalnaha 10-pracentnaha taryfu na ŭvieś impart u ZŠA, a taksama bolš vysokich taryfaŭ na stal i aluminij pryviało da padzieńnia finansavych rynkaŭ u pačatku krasavika.
Pavodle ekśpiertaŭ Suśvietnaha Banka, u 2025 hodzie hłabalnaja ekanomika vyraście na 2,3%, što na 0,4% nižej, čym prahnazavałasia ŭ studzieni. Heta samy nizki temp z 2008 hoda, akramia dvuch hadoŭ hłabalnaj recesii ŭ 2009 i 2020 hadach.
Čakajecca, što ŭ 2026-27 hadach rost unutranaha popytu pavysić hłabalny rost u siarednim da 2,5 %. I heta samy pavolny temp za luboje dziesiacihodździe z 1960-ch hadoŭ.
Siarod krain, čyje rejtynhi byli panižany ŭ dakładzie banka, Japonija, Jeŭrapiejski Sajuz i ZŠA.
Adnak Suśvietny bank nie paniziŭ rejtynh hałoŭnaha kankurenta ZŠA — Kitaja, jaki, pa słovach banka, mieŭ dastatkovuju finansavuju stabilnaść, kab vytrymać «značnyja ciažkaści» ad hłabalnaj palityčnaj niavyznačanaści.
«Na fonie pavyšanaj niavyznačanaści palityki i pavieličeńnia handlovych barjeraŭ hłabalny ekanamičny kantekst staŭ bolš składanym», — pišuć aŭtary spravazdačy.
Bank papiaredžvaje, što ŭ vypadku pavyšeńnia taryfaŭ z boku ZŠA rost ekanomiki moža jašče bolš zapavolicca, a inflacyja — uzraści.
Taryfy mohuć pryvieści da taho, što «suśvietny handal amal spynicca ŭ druhoj pałovie hetaha hoda, supravadžajučysia šyrokim padzieńniem davieru, uzmacnieńniem niavyznačanaści i kryzisam na finansavych rynkach», adznačajecca ŭ dakumiencie.
Na žal, jak padkreślivaje ŭ svajoj pradmovie hałoŭny ekanamist Suśvietnaha banka Indermit Hił (Indermit Gill), «najbolš pacierpiać samyja biednyja krainy».
Da 2027 hoda VUP na dušu nasielnictva ŭ krainach z vysokim uzroŭniem dachodu budzie prykładna takim ža, jak i čakałasia da pandemii Covid-19. Ale krainy, jakija raźvivajucca, buduć u horšym stanoviščy, ich uzrovień VUP na dušu nasielnictva budzie na 6% nižejšy. Za vyklučeńniem Kitaja, hetym krainam moža spatrebicca dva dziesiacihodździ, kab kampiensavać straty 2020-ch hadoŭ.
Adnak spravazdača nie pradkazvaje hłabalnuju recesiju: vierahodnaść jaje aceńvajecca mienš čym u 10%.
Hetaja acenka źjaviłasia paśla taho, jak Arhanizacyja ekanamičnaha supracoŭnictva i raźvićcia taksama paniziła svoj prahnoz dla suśvietnaj ekanomiki: ciapier čakajecca rost tolki na 2,9% zamiest raniejšych 3,1%.
Ciapier čytajuć
Historyja ŭ EHU — heta histfak vašaj mary. Jeŭrapiejski dypłom z navučańniem na biełaruskaj movie pry intensiŭnym vyvučeńni anhlijskaj. I poŭnaja svaboda

Kamientary
Nu ničoha, zatoje transhiendanam i kvadrobieram pakazali kuźkavu maci.