Śviet44

Tanki zamiest aŭtamabilaŭ. VPK zamianiaje aŭtapramysłovaść u jakaści hałoŭnaha ruchavika ekanomiki Hiermanii

Na fonie rezkaha paharšeńnia situacyi ź biaśpiekaj u Jeŭropie i nieabchodnaści naroščvać abaronnyja vydatki vajskovaja pramysłovaść Hiermanii moža vyrvać ekanomiku krainy sa stahnacyi, u jakoj taja znachodzicca z dakavidnych časoŭ. Aŭtavytvorcy, jakija pakutujuć ad spadu ŭ aŭtamabilnaj halinie, užo pačali pierachodzić na vypusk vajskovaj techniki i pieravodzić u «abaronku» svaich rabočych. Novyja ŭłady Hiermanii chočuć puścić na vajskovyja patreby 200 miljardaŭ jeŭra i dla hetaha damovilisia ź inšymi partyjami ab admienie biudžetnych abmiežavańniaŭ, piša The Moscow Times.

Zdymak ilustracyjny. Fota: David Young/picture alliance via Getty Images

Paśla Druhoj suśvietnaj vajny sajuźniki likvidavali avijacyjnuju halinu Hiermanii, paśla čaho mnostva vysakakłasnych inžynieraŭ i raspracoŭščykaŭ, straciŭšy pracu, zanialisia vytvorčaściu aŭtamabilaŭ. Takaja źmiena dziejnaści stała adnym z hałoŭnych faktaraŭ, jakija zabiaśpiečyli pieratvareńnie aŭtamabilnaj pramysłovaści FRH u suśvietnaha lidara.

Paśla troch mirnych dziesiacihodździaŭ, jakija nadyšli paśla zakančeńnia ŭžo chałodnaj vajny, abaronny siektar krainy apynuŭsia ŭ «zahonie». Ale paśla troch hadoŭ vajny va Ukrainie i na fonie admovy novaj administracyi ZŠA ad namahańniaŭ pa harantavańni jeŭrapiejskaj biaśpieki pačaŭsia zvarotny praces.

Niamiecki VPK zabiraje palmu pieršynstva ŭ aŭtamabilnaha siektara, jaki, budučy mocna aryjentavany na ekspart, paciarpieŭ ad zapavoleńnia kitajskaj ekanomiki i prajhraŭ kitajskim ža kankurentam na rynku elektramabilaŭ. Na fonie pieršaha za 80 paślavajennych hadoŭ rašeńnia Volkswagen skaracić pracoŭnyja miescy ŭ Hiermanii vytvorcy tankaŭ, radaraŭ i inšych vidaŭ uzbrajeńniaŭ rychtujucca zabiaśpiečyć novy ŭzdym ekanomiki krainy.

Rheinmetall, najbujniejšaja abaronnaja kampanija Hiermanii, paviedamiła na minułym tydni, što pieraprafiluje dva zavody, jakija vyrablajuć aŭtamabilnyja detali; jany pačnuć vypusk zbroi. Kampanija Hensoldt, jakaja vyrablaje radarnyja sistemy TRML-4D, što vykarystoŭvajucca Ukrainaj u vajnie z Rasijaj, viadzie pieramovy ab pryniaćci na pracu kala 200 rabočych z bujnych pastaŭščykoŭ aŭtazapčastak Bosch i Continental. Rheinmetall taksama choča pieravieści z Continental kala 100 supracoŭnikaŭ.

«Ciažkaści ŭ aŭtamabilnaj pramysłovaści dla nas abiarnulisia vyhadaj, — skazaŭ Reuters hiendyrektar Hensoldt Olivier Dziore, dadaŭšy, što dalejšyja inviestycyi dazvolać pavialičyć štohadovuju vytvorčaść radaraŭ bolš čym udvaja da 25-30 adzinak. — My pavinny razhladać abaronnuju pramysłovaść jak ruchavik ekanomiki Hiermanii, jana budzie adyhryvać bolš značnuju rolu, čym raniej».

VUP Hiermanii skaraciŭsia ŭ 2023-2024 hadach i praktyčny nie źmianiŭsia z 2019 hoda. Pry hetym spad pramysłovaj vytvorčaści skłaŭ 11% z dapandemijnaha ŭzroŭniu, pavodle danych Fiederacyi niamieckaj pramysłovaści.

Volkswagen płanuje likvidavać 35 000 pracoŭnych miescaŭ u Hiermanii da 2030 hoda i skaracić vypusk bolš čym na 700 000 mašyn u hod. Continental choča da kanca hoda vyłučyć prablemnaje aŭtamabilnaje padraździaleńnie ŭ asobnuju kampaniju.

Pavodle acenki Kilskaha Instytuta suśvietnaj ekanomiki, VUP Jeŭrasajuza moža dadatkova raści na 0,9-1,5% u hod, kali ES pavialičyć abaronnyja vydatki da 3,5% VUP ź ciapierašnich 2%. Pryčym dla Hiermanii ź jaje raźvitaj pramysłovaj infrastrukturaj tempy rostu buduć kala vierchniaj miažy hetaha dyjapazonu, miarkuje ekanamist instytuta Jachanes Binder:

«U siarednieterminovaj i doŭhaterminovaj pierśpiektyvie, i pra heta śviedčyć, u pryvatnaści, amierykanskaja ekanamičnaja historyja, takija vajskovyja vydatki mohuć prynieści značnyja vyhady ŭ tym, što tyčycca pradukcyjnaści, spadarožnych efiektaŭ i technałahičnych dasiahnieńniaŭ».

Vykarystańnie svabodnych mahutnaściaŭ u aŭtasiektary dapamoža zachavać najaŭnuju vytvorčuju infrastrukturu Hiermanii i pavialičyć vypusk vajskovaj techniki, ličyć Dziore.

Frydrych Mierc, jaki nieŭzabavie stanie kancleram Hiermanii, adrazu paśla pieramohi svajoj partyi na vybarach 23 lutaha pačaŭ pieramovy ab stvareńni kaalicyi i farmiravańni fondu na 200 miljardaŭ jeŭra dla inviestycyj va Uzbrojenyja siły z metaj supraćstajać rasijskaj ahresii, stvaryć niezaležnuju ad ZŠA sistemu jeŭrapiejskaj abarony i padtrymać Ukrainu. Ale takoje značnaje pavieličeńnie vydatkaŭ niemahčyma bieź źniaćcia kanstytucyjnaha abmiežavańnia na pryciahvańnie pazyk: ciapier biudžety fiederalnaha ŭrada i ziemlaŭ pavinny być u pryncypie zbałansavanyja, zapazyčańni nie mohuć pieravyšać 0,35% VUP u hod.

Viečaram 4 sakavika Mierc damoviŭsia z sacyjał-demakratami, jakija pakul jašče ŭznačalvajuć urad, ale, jak čakajecca, uvojduć u jahonuju budučuju kaalicyju, adnosna źmieny hetaha stanovišča. Na nastupnym tydni jany ŭniasuć u Bundestah zakonaprajekt, jaki praduhledžvaje, što vydatki na abaronu zvyš 1% VUP nie buduć padpadać pad daŭhavoje abmiežavańnie.

Akramia taho, budzie prapanavanaja jašče adna kanstytucyjnaja papraŭka z metaj stvaryć fond na 500 miljardaŭ jeŭra dla inviestycyj u infrastrukturu Hiermanii na praciahu 10 hadoŭ.

«Jeŭropie nieabchodna ŭmacoŭvać abaronu, — zajaviŭ Mierc. — Paśla taho, jaki vybar apošnim časam zrabiŭ amierykanski ŭrad, bolš nielha adkładać nieabchodnyja pastanovy, asabliva ŭ dačynieńni da fiederalnaha biudžetu».

Džordž Saraviełas, dyrektar pa stratehii na suśvietnych valutnych rynkach Deutsche Bank, vitaŭ hetaje rašeńnie:

«Lidary novaj kaalicyi pradstavili płan najbujniejšych i samych chutkich źmienaŭ u biudžetnaj palitycy za ŭsiu historyju Hiermanii paśla abjadnańnia. Jon pierasiahnuŭ našy samyja aptymistyčnyja čakańni».

Reuters pryvodzić inšyja prykłady pieratoku dziełavoj aktyŭnaści z aŭtamabilnaha siektara ŭ abaronny: kampanija ZF Friedrichshafen, jakaja prachodzić restrukturyzacyju ŭ ramkach pracedury bankructva, jakaja moža pryvieści da zakryćcia zavodaŭ u Hiermanii, abmiarkoŭvaje pieravod rabočych na abaronnyja pradpryjemstvy.

Vytvorca karobak pieradač dla tankaŭ Renk, čyj kantrolny pakiet akcyj naležyć Volkswagen, paviedamiŭ, što ŭ apošni čas pryhladajecca da aŭtamabilnaha siektara z namieram pašyryć vytvorčyja mahutnaści. Niamiecka-francuzski pastaŭščyk abarončych sistem KNDS niadaŭna nabyŭ u francuzskaj Alstom tramvajny zavod, na jakim płanuje vypuskać tanki Leopard 2 i bajavyja mašyny piachoty Puma.

Kamientary4

  • Sierdcie radujetsia
    05.03.2025
    Vspominaja staryje dieńki, konda porš i ko vypuskali nie tolko i nie stolko avtomobili
  • Baradzied
    05.03.2025
    Bolšoj bojesposobnyj bundieśvier važien i nužien dla biezopasnosti Jevropy. I dla Biełarusi v častnosti.
  • Niemiec
    05.03.2025
    Dobra

Ciapier čytajuć

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ10

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Intervju sa 100-hadovym doktaram Anatolem Zankovičam — pra žyćcio padčas Druhoj suśvietnaj i pracu chirurham u ZŠA5

Tramp zabaraniŭ ujezd u ZŠA hramadzianam 12 krain

Pamior Alaksandr Kłaskoŭski-małodšy7

U minskich kramach zaŭvažyli miasa ŭ pravakacyjnych upakoŭkach i biez markirovak. Adkul?1

Praciŭniki Cichanoŭskaj źbirajucca na kruhły stoł, kab vyrašyć, jak žyć dalej44

Na pracoŭnym stale ŭ Pucina staić kampjutar z apieracyjnaj sistemaj, jakaja ŭžo šmat hod nie abnaŭlajecca14

Cichanoŭskaja: Jany nie chočuć pieramoŭ, jany chočuć, kab my dobraachvotna pajšli ŭ turmy8

Tramp nieanansavana pierahavaryŭ z Pucinym: Pucin skazaŭ, i vielmi rašuča, što jamu daviadziecca adkazać na ataku pa aeradromach22

Novak Džokavič zrabiŭ čarhovuju parodyju na Sabalenka. Taja padyhrała3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ10

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić