Hramadstva11

Kožnaja šylda — rekłama. Kolki daviadziecca žycharam «Minsk-Śvietu» płacić za «Piekin», «Polku» i inšyja nazvy?

Ci zmohuć žychary zachavać pryhožyja nazvy i kolki heta budzie kaštavać, Minsk-Navinam raspaviali ŭ hałoŭnym upraŭleńni handlu i pasłuh Minharvykankama.

Fota: Minsk-naviny

— Pytańnie pieršapačatkova pastaŭlena niapravilna. Pryhožyja i mieładyčnyja nazvy nie pieraškadžajuć nikomu, ale raźmiaščać navat samuju efiektnuju šyldu biez uzhadnieńnia i biez atrymańnia adpaviednaha rekłamnaha pašparta — heta parušeńnie zakona, — adznačaje načalnica adździeła kantrolu za rekłamaj i abarony pravoŭ spažyŭcoŭ Minharvykankama Iryna Letniak. — Zakon adziny dla ŭsich. Čamu jurydyčnyja asoby i arhanizacyi, ź jakimi zaklučana 23 tysiačy damovaŭ, płaciać za rekłamnyja kanstrukcyi, a ŭ «Minsk-Śviecie» heta pavinna raźmiaščacca biaspłatna? Niekatoryja paraŭnoŭvajuć hetyja nazvy z numaracyjaj damoŭ i nazvami vulic, ale heta niapravilnaje paraŭnańnie».

«Fantazijnyja nazvy «Vankuvier», «Afiny», «San-Francyska» stvorany, kab pryciahnuć uvahu, prasoŭvać budynki abo rajony.

Heta fantazijnyja, inakš kažučy — vydumanyja nazvy, jakija padtrymlivajuć cikavaść albo prasoŭvajuć toje ci inšaje budynak abo zbudavańnie (u zaležnaści ad taho, jakaja meta zakładvałasia ŭ heta pieršapačatkova). Takaja infarmacyja nie źjaŭlajecca abaviazkovaj i tym bolš nie maje ničoha ahulnaha z numaracyjaj damoŭ i nazvami vulic u transpartnym aryjentavańni. Bolš za toje, dadzienyja abaznačeńnia nie źjaŭlajucca šyldami, tamu što ŭ takich damach adsutničajuć adpaviednyja abjekty absłuhoŭvańnia.

«I zhodna z rastłumačeńniem MARH, taki nejminh dla raźmiaščeńnia patrabuje atrymańnia dazvołu i zaklučeńnia damovy ź miascovym vykanaŭčym i rasparadčym orhanam, jaki praduhledžvaje apłatu za vykarystańnie haradskoha asiarodździa (asiarodździa nasielenaha punkta ci inšych terytoryj) u rekłamnych metach. Ale zabudoŭščyk takoha dazvołu ŭ Minharvykankama nie atrymlivaŭ. Adpaviedna, heta źjaŭlajecca parušeńniem punkta 1 artykuła 13 Zakona Respubliki Biełaruś «Ab rekłamie»: raźmiaščeńnie srodkaŭ vonkavaj rekłamy biez najaŭnaści ŭ rekłamaraspaŭsiudžvalnika dazvołu adpaviednaha vykanaŭčaha kamiteta zabaraniajecca», — padkreśliła čynoŭnica.

«Viartajučysia da finansavaha pytańnia, jakoje tak aburaje mnohich. Dla kožnaha žychara płata za pryhožy nejminh budzie ekvivalentnaja koštu… adnoj zapałki, — kaža Iryna Letnik. — Košt adnaho «kvadrata» rekłamnaha pola raŭniajecca adnoj bazavaj vieličyni, abo 42 rublam. Kali razhladać prykład niepasredna nazvaŭ na padjaznych hrupach (pamiery varjirujucca ad 0,65 da 1,2 kv.m) z ulikam usich panižalnych kaeficyjentaŭ, to štomiesiačny košt adnaho «kvadrata» rekłamy składzie ŭ siarednim ad 7 da 10 rubloŭ».

Paviedamlajecca, što suma budzie zakanamierna padzielena na ŭsich žycharoŭ kankretna ŭziataha doma.

«Adnak razhledzim situacyju, kali žychary ŭstanuć u pozu i płacić admoviacca. Maŭlaŭ, vam treba, vy i demantujcie. Tady zapłacić pryjdziecca daražej. Demantaž zrobiać śpiecyjalnyja słužby, a vydatki buduć spahnanyja ŭ sudovym paradku. Prava na žyćcio maje lubaja šylda, nadpis, kanstrukcyja, u jakoj jość adpaviedny rekłamny pašpart, — dadaŭ dyrektar Minskaha haradskoha centra inžynirynhavych pasłuh Leanid Noryk.

— Dla prykładu, carkva na vuł. Hurskaha, 48. Na fasadzie raźmieščany nadpis «Błahadać», i na jaje atrymany pašpart i ažyćciaŭlajucca płaciažy ŭ biudžet. Anałahičnyja situacyi z usim znajomymi kinateatrami — tyja ž «Kijeŭ», «Kastryčnik» i inšyja — abo haścinicaj «Minsk», univiermaham «Biełaruś». Jašče adzin nie samy vidavočny prykład — dylerski centr na praśpiekcie Partyzanskim. Pa sutnaści, jurydyčnaja asoba prosta raźmiaściła adras. Ale z ulikam vizualnaha składnika — «Partyzanski, 162», vykananaha šryftam vialikaha pamieru, a taksama farmatu raźmiaščeńnia, — jon i ŭsprymajecca, i źjaŭlajecca kamiercyjnaj rekłamaj. I dadzieny nejminh aformleny jak rekłamny abjekt i apłačvajecca ŭ biudžet adpaviedna», — pryvioŭ prykłady čynoŭnik.

Kamientary1

  • Oj
    27.02.2025
    Jeśli eti nazvanija riekłama, to ot etoj riekłamy žitieli doma dołžny połučať pribyl kak mahaziny i pročije kommierčieskije objekty. Jeśli s každoho doma otčiślenija i potom jeŝie pojti v druhije rajony, to eto eto užie chorošije dieńhi dla iriny letnik

Ciapier čytajuć

Jeŭrasajuz rychtuje poŭnuju zabaronu apieracyj ź biełaruskimi bankami6

Jeŭrasajuz rychtuje poŭnuju zabaronu apieracyj ź biełaruskimi bankami

Usie naviny →
Usie naviny

Hurt «Drazdy» pakidaje scenu i vinavacić u hetym «hipieraktyŭnych błohieraŭ»9

Dziaržaŭnyja kanały Biełarusi vydajuć sutyčki ŭ Łos-Andželesie za «razhon mitynhoŭcaŭ»5

U Homieli mužčyna dapamoh danieści chvoraha da mašyny chutkaj dapamohi, a ŭ pracesie abakraŭ jaho1

RPC aśviaciła charuhvu HUBAZiKa FOTAFAKT4

Izrail aficyjna pryznaŭ, što pieradaje Ukrainie sistemy SPA

«Vyjšła ŭ les, kryčała i płakała». Palitźniavolenaja rasijanka z vokładki «KP» raskazała pra svajo źniavoleńnie i departacyju2

Za zdymki na vakzale ŭ viciebskim SIZA trymajuć aršanca Jaŭhiena Bodrykava2

«Praca ciažkaja, ale plon natchniaje». Sioletni kłubničny siezon praciahniecca daŭžej, čym zvyčajna

Na Ziamli jość niabačnaja miaža, jakuju žyvioły nie pierasiakajuć. Voś čamu2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jeŭrasajuz rychtuje poŭnuju zabaronu apieracyj ź biełaruskimi bankami6

Jeŭrasajuz rychtuje poŭnuju zabaronu apieracyj ź biełaruskimi bankami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić