Hramadstva11

Kožnaja šylda — rekłama. Kolki daviadziecca žycharam «Minsk-Śvietu» płacić za «Piekin», «Polku» i inšyja nazvy?

Ci zmohuć žychary zachavać pryhožyja nazvy i kolki heta budzie kaštavać, Minsk-Navinam raspaviali ŭ hałoŭnym upraŭleńni handlu i pasłuh Minharvykankama.

Fota: Minsk-naviny

— Pytańnie pieršapačatkova pastaŭlena niapravilna. Pryhožyja i mieładyčnyja nazvy nie pieraškadžajuć nikomu, ale raźmiaščać navat samuju efiektnuju šyldu biez uzhadnieńnia i biez atrymańnia adpaviednaha rekłamnaha pašparta — heta parušeńnie zakona, — adznačaje načalnica adździeła kantrolu za rekłamaj i abarony pravoŭ spažyŭcoŭ Minharvykankama Iryna Letniak. — Zakon adziny dla ŭsich. Čamu jurydyčnyja asoby i arhanizacyi, ź jakimi zaklučana 23 tysiačy damovaŭ, płaciać za rekłamnyja kanstrukcyi, a ŭ «Minsk-Śviecie» heta pavinna raźmiaščacca biaspłatna? Niekatoryja paraŭnoŭvajuć hetyja nazvy z numaracyjaj damoŭ i nazvami vulic, ale heta niapravilnaje paraŭnańnie».

«Fantazijnyja nazvy «Vankuvier», «Afiny», «San-Francyska» stvorany, kab pryciahnuć uvahu, prasoŭvać budynki abo rajony.

Heta fantazijnyja, inakš kažučy — vydumanyja nazvy, jakija padtrymlivajuć cikavaść albo prasoŭvajuć toje ci inšaje budynak abo zbudavańnie (u zaležnaści ad taho, jakaja meta zakładvałasia ŭ heta pieršapačatkova). Takaja infarmacyja nie źjaŭlajecca abaviazkovaj i tym bolš nie maje ničoha ahulnaha z numaracyjaj damoŭ i nazvami vulic u transpartnym aryjentavańni. Bolš za toje, dadzienyja abaznačeńnia nie źjaŭlajucca šyldami, tamu što ŭ takich damach adsutničajuć adpaviednyja abjekty absłuhoŭvańnia.

«I zhodna z rastłumačeńniem MARH, taki nejminh dla raźmiaščeńnia patrabuje atrymańnia dazvołu i zaklučeńnia damovy ź miascovym vykanaŭčym i rasparadčym orhanam, jaki praduhledžvaje apłatu za vykarystańnie haradskoha asiarodździa (asiarodździa nasielenaha punkta ci inšych terytoryj) u rekłamnych metach. Ale zabudoŭščyk takoha dazvołu ŭ Minharvykankama nie atrymlivaŭ. Adpaviedna, heta źjaŭlajecca parušeńniem punkta 1 artykuła 13 Zakona Respubliki Biełaruś «Ab rekłamie»: raźmiaščeńnie srodkaŭ vonkavaj rekłamy biez najaŭnaści ŭ rekłamaraspaŭsiudžvalnika dazvołu adpaviednaha vykanaŭčaha kamiteta zabaraniajecca», — padkreśliła čynoŭnica.

«Viartajučysia da finansavaha pytańnia, jakoje tak aburaje mnohich. Dla kožnaha žychara płata za pryhožy nejminh budzie ekvivalentnaja koštu… adnoj zapałki, — kaža Iryna Letnik. — Košt adnaho «kvadrata» rekłamnaha pola raŭniajecca adnoj bazavaj vieličyni, abo 42 rublam. Kali razhladać prykład niepasredna nazvaŭ na padjaznych hrupach (pamiery varjirujucca ad 0,65 da 1,2 kv.m) z ulikam usich panižalnych kaeficyjentaŭ, to štomiesiačny košt adnaho «kvadrata» rekłamy składzie ŭ siarednim ad 7 da 10 rubloŭ».

Paviedamlajecca, što suma budzie zakanamierna padzielena na ŭsich žycharoŭ kankretna ŭziataha doma.

«Adnak razhledzim situacyju, kali žychary ŭstanuć u pozu i płacić admoviacca. Maŭlaŭ, vam treba, vy i demantujcie. Tady zapłacić pryjdziecca daražej. Demantaž zrobiać śpiecyjalnyja słužby, a vydatki buduć spahnanyja ŭ sudovym paradku. Prava na žyćcio maje lubaja šylda, nadpis, kanstrukcyja, u jakoj jość adpaviedny rekłamny pašpart, — dadaŭ dyrektar Minskaha haradskoha centra inžynirynhavych pasłuh Leanid Noryk.

— Dla prykładu, carkva na vuł. Hurskaha, 48. Na fasadzie raźmieščany nadpis «Błahadać», i na jaje atrymany pašpart i ažyćciaŭlajucca płaciažy ŭ biudžet. Anałahičnyja situacyi z usim znajomymi kinateatrami — tyja ž «Kijeŭ», «Kastryčnik» i inšyja — abo haścinicaj «Minsk», univiermaham «Biełaruś». Jašče adzin nie samy vidavočny prykład — dylerski centr na praśpiekcie Partyzanskim. Pa sutnaści, jurydyčnaja asoba prosta raźmiaściła adras. Ale z ulikam vizualnaha składnika — «Partyzanski, 162», vykananaha šryftam vialikaha pamieru, a taksama farmatu raźmiaščeńnia, — jon i ŭsprymajecca, i źjaŭlajecca kamiercyjnaj rekłamaj. I dadzieny nejminh aformleny jak rekłamny abjekt i apłačvajecca ŭ biudžet adpaviedna», — pryvioŭ prykłady čynoŭnik.

Kamientary1

  • Oj
    27.02.2025
    Jeśli eti nazvanija riekłama, to ot etoj riekłamy žitieli doma dołžny połučať pribyl kak mahaziny i pročije kommierčieskije objekty. Jeśli s každoho doma otčiślenija i potom jeŝie pojti v druhije rajony, to eto eto užie chorošije dieńhi dla iriny letnik

Ciapier čytajuć

«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha122

«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha

Usie naviny →
Usie naviny

Vučonyja dakazali efiektyŭnaść vyvučeńnia movy padobna niemaŭlatam1

Dziaŭčyna źniała na videa kampościer u aŭtobusie Bresta. U kamientarach haračaja sprečka — z-za minčukoŭ11

Čały praanalizavaŭ detali ŭkrainskaj apieracyi «Pavucińnie» i pryjšoŭ da niečakanaj vysnovy15

Tramp nakiroŭvaje Nachvardyju ŭ Łos-Andželesie, dzie iduć pratesty suprać palavańnia na mihrantaŭ20

Maładoha vypusknika Akademii MUS asudzili pa redkim artykule — za «parušeńnie achovy dziaržaŭnych sakretaŭ»6

Rasija zajaviła ab uvarvańni ŭ Dnieprapiatroŭskuju vobłaść. Ekśpierty paćvierdzili bai ŭ niekalkich sotniach mietraŭ ad miažy rehijona1

«Usie my budziem žyć horš, biadniej, z adkatam na 30-40 hadoŭ nazad». Jak śviet niezvarotna idzie da zusim inšaj realnaści23

«Adzin raz za sto hadoŭ prajechaŭ na transparcie». Žycharu Mahilova ŭ aŭtobusie dali reštu rasijskimi manietami3

Vučniaŭ, jakija z matam parvali ekzamienacyjnyja bilety pa historyi Biełarusi, prymusili vybačacca kala manumienta Pieramohi54

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha122

«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić