U Iranie znoŭ zatrymali pravaabaroncu i łaŭreatku Nobieleŭskaj premii miru 2023 hoda Narhiz Machamadzi. Razam ź joj aryštavali jašče niekalkich aktyvistaŭ, paviedamlaje CNN.

Pavodle danych jaje fonda, Machamadzi «žorstka schapili» ŭ Miešchadzie padčas mierapryjemstva pamiaci jurysta i palitviaźnia Chasrava Alikardzi, jakoha niadaŭna znajšli miortvym u jaho ofisie. Kalehi niabožčyka sumniavajucca ŭ aficyjnaj viersii pra sardečny prystup i miarkujuć, što jon moh być zabity.
Machamadzi ŭžo nieadnarazova traplała za kraty za svaju dziejnaść. Z 2021 hoda jana adbyvała pakarańnie za ŭdzieł u kampanijach suprać śmiarotnaha pakarańnia i abaviazkovaha našeńnia chidžaba. Joj prysudzili 31 hod turmy.
Pry hetym zdaroŭje pravaabaroncy było surjozna padarvana: joj pastavili stent u serca, u 2024 hodzie vydalili častku kostki nahi, i, vierahodna, u jaje byŭ rak. Praz apieracyju ŭłady časova pierapynili jaje źniavoleńnie.
Apošni hod Machamadzi praciahvała aktyŭnuju pracu — udzielničała ŭ mierapryjemstvach pa pravach čałavieka i raskazvała pra stanovišča ŭ Iranie. Niadaŭna jana apublikavała tekst u časopisie Time, u jakim adznačyła, što irancy nie mohuć adčuvać sapraŭdnaha miru, bo dziaržava ŭmiešvajecca va ŭsie śfiery ich asabistaha žyćcia.
Taksama raniej paviedamlałasia, što ŭ Iranie aryštavali arhanizataraŭ marafonu za ŭdzieł u im žančyn biez chidžabaŭ.
U Iranie Nobieleŭskuju łaŭreatku adpuścili z turmy na 21 dzień. Palitźniavolenaja adbyvaje vielizarny termin
«Navat z turmy zmahła padtrymać pratesty». Chto takaja Narhiz Machamiedzi, jakuju siońnia ŭznaharodzili Nobieleŭskaj premijaj miru
Budučynia Irana: try scenary paśla mahčymaha krachu režymu mułaŭ
Kamientary