Kultura1313

Na adnu z najstarejšych cerkvaŭ Kapylskaha rajona pastavili załatuju cybulinu i ruskija kakošniki

Carkva ŭ honar Pakrova Praśviatoj Baharodzicy ŭ vioscy Paciejki, jakaja zaśpieła jašče časy Rečy Paspalitaj, zamiest adnaŭleńnia źviedała hvałtoŭnuju rusifikacyju. 

Carkva ŭ Paciejkach paśla pierabudovy z załatym kupałam i ruskimi kakošnikami. Fota: «Słava Pracy»

Źmieny ŭ vyhladzie carkvy zaŭvažyŭ telehram-kanał «Spadčyna».

Pomnik narodnaha dojlidstva byŭ pabudavany jašče ŭ 1793 hodzie, niezadoŭha da druhoha padziełu Rečy Paspalitaj. U 1868 hodzie na srodki prychadžan draŭlanuju carkvu kapitalna rekanstrujavali. Vyjavić histaryčnyja zdymki chrama nie ŭdałosia, ale viadoma, što ščyt chrama byŭ upryhožany kartušam, a zvanica stajała asobna.

Byłaja carkva, pieraabstalavanaja pad viaskovy kłub, u 2008 hodzie. Fota: Hłobus Biełarusi
U 2010-ja hady budynak byŭ całkam ašalavany sałatavym sajdynham. Fota: sobory.ru

Paśla Druhoj suśvietnaj vajny carkvu kančatkova zakryli i prystasavali pad sielski kłub. Paźniej pierad hałoŭnym fasadam carkvy źjaviłasia muravanaja prybudova, u jakoj raźmiaščałasia biblijateka. 

U takim vyhladzie carkva isnavała da 2010-ch hadoŭ, kali budynak ašalavali sałatavym sajdynham. Staradaŭniaja carkva stała nieadroznaj ad viaskovaj chaty paśla jeŭraramontu. 

Paśla viartańnia carkvy viernikam ź jaje źniali sajdynh, a ścieny pafarbavali ŭ jarka-sini koler. Fota: «Minskaja praŭda»

U 2023 hodzie budynak byłoha chrama pieradali Biełaruskaj pravasłaŭnaj carkvie. Amal adrazu pačalisia budaŭničyja raboty pad kiraŭnictvam sierba Miładzina Łučyča. Unutry była padšytaja drevam stol, stvorany novy ikanastas, zasłana dyvanami padłoha.

Załatyja kupał-cybulina i baraban ź nitrydu tytanu. Fota: Słuckaja jeparchija
Załaty kupał-cybulina ź nitrydu tytanu. Fota: Słuckaja jeparchija

Zvonku źniali sajdynh, ścieny muravanaj prybudovy ašalavali drevam i pafarbavali ŭvieś budynak va ŭltramarynavy sini koler. Takoha ž štučnaha koleru zroblena i kryćcio novaha dachu chrama. Narešcie, na dach pasadzili załatyja cybulepadobnyja kupały z upadabanaha RPC nitrydu tytanu i trochłopaścievyja kakošniki. Ništo z hetaha, naturalna, nikoli nie vykarystoŭvałasia i navat nie isnavała ŭ časy budaŭnictva carkvy ŭ Paciejkach.

Carkva, niahledziačy na svoj pavažny ŭzrost, nijak nie maje statusu historyka-kulturnaj kaštoŭnaści i nijak nie achoŭvajecca, a značyć ułaśnik moža rabić ź joju što zachoča. 

Kamientary13

  • Žyhul
    15.02.2025
    Biełaruskija pravasłaŭnyja, za kaho vy? Z kim vy?
  • Heta złačynstva zhodna zakonam RB
    15.02.2025
    1 . nie ruskimi kakošnikami da cybulinami , a Manholskimi kakošnikami da cybulinami , tolki ŭ musulman mahčyma pabačyć załatyja cybuliny
    2. Heta złačynstva zhodna zakonam RB
    3. Maskoŭski ułus (zhodna navat ich K. Marksa ) ZAŬSIODY vykarystoŭvaŭ ich Manhołka - Maskoŭski zbor tak zvanych rpcšnikaŭ dziela kałanizacyi, akupavanych krain.
  • Probašč
    15.02.2025
    erpece heto PARAZITY , parazitarnyja vošy

Ciapier čytajuć

U Hruzii ŭ avaryi zahinuli čatyry biełarusy

U Hruzii ŭ avaryi zahinuli čatyry biełarusy

Usie naviny →
Usie naviny

«Sił niama bolš ad hetych kadencyj». Žonka biełaruskaha dalnaboja pacikaviłasia, kudy možna prystroić muža, kab toj byŭ pobač6

En Cheteŭej u sacsietkach raskrytykavali za «falšyvy žyvot»5

Kryšcijanu Ranałdu i Džardžyna Radryhies pažanilisia6

Biełaruskuju śpiavačku ŭ Maskvie źbiŭ samakatčyk10

Rekanstrukcyja parku Čaluskincaŭ pačniecca ŭvosień1

Mikałaju Statkieviču — 70 hadoŭ8

Sievastopal atakavali bieśpiłotniki

Łondanski Chitroŭ straciŭ status samaha zahružanaha aeraporta Jeŭropy2

U «Minskzialenbudzie» patłumačyli, čamu na praśpiekcie Niezaležnaści źviali jasieni i pasadzili lipy11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Hruzii ŭ avaryi zahinuli čatyry biełarusy

U Hruzii ŭ avaryi zahinuli čatyry biełarusy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić