Hramadstva3232

Jahoraŭ pierapadličyŭ sumu, jakaja pajšła biznesu z dapamohi Jeŭrasajuza: Heta mienš, čym ja kazaŭ raniej, ad siły 4-7%

Były śpikier Kaardynacyjnaj rady Andrej Jahoraŭ jašče raz adkazaŭ na abvinavačańni Paŭła Łatuški adnosna raźmierkavańnia hrošaj ad ES.

Andrej Jahoraŭ i Pavieł Łatuška. Fota: Ofis Śviatłany Cichanoŭskaj, «Naša Niva»

Nahadajem, raniej kiraŭnik Narodnaha antykryzisnaha ŭpraŭleńnia i namieśnik kiraŭnika Abjadnanaha pierachodnaha kabinieta Pavieł Łatuška zajaviŭ, što za raźmierkavańnie hrošaj, jakija demakratyčnyja siły Biełarusi atrymlivali ad ES, da niadaŭniaha času adkazvaŭ Andrej Jahoraŭ. I što nibyta kala 30% srodkaŭ, vydzielenych ES biełaruskaj hramadzianskaj supolnaści, išli na biznes.

Sam ža były śpikier Kaardynacyjnaj rady śćviardžaje, što nie byŭ adkaznym za raźmierkavańnie srodkaŭ Jeŭrasajuza. Ich raźmiarkoŭvaje sam ES. A na biznes z taho pakieta dapamohi pajšło 10-15%.

U intervju Malanka.media Jahoraŭ udakładniŭ situacyju:

«Pieršapačatkova Jeŭrapiejski Sajuz prapanavaŭ kansultacyi pa dapamozie dla Biełarusi. Ułasna, ja prydumaŭ antykarupcyjnuju schiemu, kab svaje patreby vyznačali sami biełaruskija arhanizacyi i inicyjatyvy, a nie Ofis Śviatłany Cichanoŭskaj ci Pavieł Łatuška, ci ja, ci jašče niechta. U hetych kansultacyjach udzielničajuć bolš za 60 arhanizacyj, jakija vyznačajuć patreby kankretnaha siektara.

Mienavita jany ličać. Ja hetych patreb, hetych ličbaŭ nikoli nie vyznačaŭ. (…) Rašeńnie, kolki vyłučyć, usio roŭna zaŭsiody tolki zastavałasia za Jeŭrasajuzam. Ich raźmiarkoŭvaje Jeŭrapiejski Sajuz, heta hrošy ich padatkapłacielščykaŭ Jeŭrapiejskaha Sajuza».

U praces pryniaćcia rašeńnia, zaŭvažaje Jahoraŭ, uciahnutyja dziasiatki arhanizacyj, biaruć udzieł niekalki sotniaŭ ludziej. Danyja dastupnyja dla ŭsich struktur demakratyčnych sił.

«Praces moža być abmiežavany z punktu hledžańnia taho, što šyrokija masy ludziej nie mohuć u hetym udzielničać. Vy razumiejecie sami — isnujuć i prablemy biaśpieki, i prablemy kvalifikacyi», — zaŭvažaje Jahoraŭ.

Jon udakładniŭ sumu, jakaja pajšła na biznes.

«Ciapier pa hetych adkrytych krynicach (tym, što publikuje ES — NN) možna mierkavać, što biełaruski biznes atrymaŭ z 2020 hoda kala 5,5 miljona jeŭra.

Navat ja byŭ zanadta aptymistyčny ŭ svaich ekśpiertnych acenkach. Heta značna mienš za tyja 10-15%, pra jakija ja kazaŭ. [Nasamreč biełaruski biznes atrymaŭ] ad siły 4-7% ad usich abjomaŭ», — zaŭvažaje Jahoraŭ.

Nie abyšoŭ jon i asobu Paŭła Łatuški. Pa jaho słovach, «Łatuška jak vychadziec ź sistemy Łukašenki pierachodzić absalutna ŭsie miežy etyki ŭ baraćbie z tymi, u kaho adroznaje ad jaho mierkavańnie. Chiba što resursaŭ nie chapaje, kab dubinkami razahnać tych, chto dumaje inakš».

Kamientary32

  • Ja
    17.12.2024
    Vam tak i pavieryŭ.
  • kvas
    17.12.2024
    U Łatuški było što hublać i, pierajšoŭšy na śvietły bok, jon usio zhubiŭ. Chto Jahoraŭ nie viedaju.
  • Hańba
    17.12.2024
    A možna ŭsich pahladzieć?
    Ok, ź biźniesam jasna, što ničoha niajasna. A jakija jašče siektary atrymlivajuć jakuju dapamohu?
    Dzie hetyja danyja, "dastupnyja dla ŭsich struktur"?
    Kolki pajšło, skažam, na Pašpart, i na što patračanyja hrošy?

Ciapier čytajuć

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?5

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?

Usie naviny →
Usie naviny

«Aburajucca tolki biełarusy». Bolšaja častka 100‑tysiačnaha polskaha horada ŭ marazy zastałasia biez aciapleńnia11

U Zasłaŭi tratuary pieratvarylisia ŭ koŭzanku. Kamunalniki razvodziać rukami4

Hanna Huśkova niezadavolenaja, jak jaje sudzili na Alimpijadzie. Kazieka: Usio narmalna4

Enierhietyki pakazali, jak vyhladajuć stvoranyja imi damy dla busłoŭ FOTAFAKT

Pradstaŭniki Ukrainy i Rasii sustrelisia asobna paśla zaviaršeńnia trochbakovych pieramoŭ u Ženievie1

U Polščy chočuć uskładnić atrymańnie karty palaka. Što pamianiajecca?12

Čamu Ukraina idzie na abvastreńnie adnosin z Łukašenkam? Zapytali ŭ Ihara Kizima5

Śpievaka z «Marafonu adzinstva» asudzili za palityku — pryhadali kamientary 2020-ha. Baranić u sud jaho chadzili siostry Hruździevy19

«Skažycie, u jakoj Biełarusi siaredni zarobak 886 dalaraŭ?» — «Na małakazavodzie!»14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?5

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić