Vialikabrytanija paśla šmathadovych sprečak pahadziłasia pieradać Maŭrykiju astravy Čahas
Vialikabrytanija abviaściła, što admaŭlajecca ad suvierenitetu nad addalenym, ale stratehična važnym archipiełaham Čahas u Indyjskim akijanie i pieradaje jaho astraŭnoj dziaržavie Maŭrykiju. Pra heta zajavili premjer-ministry abiedźviuch krain. Hetaje rašeńnie Łondana pakłała kaniec dziesiacihodździam napružanych pieramoŭ pamiž Vialikabrytanijaj i Maŭrykijem pa pytańni archipiełaha, piša Ruskaja słužba Bi-bi-si.

U skład astravoŭ Čahas uvachodzić trapičny atoł Dyjeha-Harsija, jaki vykarystoŭvajecca ZŠA jak vajskovaja baza dla karabloŭ VMS i dalekabojnych bambavikoŭ. Hetaja baza, u pryvatnaści, vykarystoŭvałasia amierykanskaj avijacyjaj padčas nalotaŭ na Afhanistan i Irak.
Zhodna z umovami novaj damovy, Brytanija budzie arandavać u Maŭrykija vostraŭ Dyjeha-Harsija na termin nie mienš za 99 hadoŭ, što dazvolić Złučanym Štatam zachavać svaju vajskovuju bazu.
Pavodle karespandentaŭ Bi-bi-si, zachavańnie hetaj bazy — klučavy faktar u kantekście ŭsio bolšaj hieapalityčnaj kankurencyi ŭ rehijonie pamiž zachodnimi krainami, Indyjaj i Kitajem.
Lidary Vialikabrytanii i Maŭrykija zajavili, što abaviazvajucca «zabiaśpiečyć doŭhaterminovaje, biaśpiečnaje i efiektyŭnaje funkcyjanavańnie najaŭnaj bazy na vostravie Dyjeha-Harsija, jakaja adyhryvaje važnuju rolu ŭ rehijanalnaj i hłabalnaj biaśpiecy».
ZŠA vitali «histaryčnuju» ździełku. Prezident Džo Bajden adznačyŭ, što heta «nahladna demanstruje, što dziakujučy dypłamatyi i partniorstvu krainy mohuć pieraadolvać staryja histaryčnyja prablemy i dasiahać mirnych i ŭzajemavyhadnych vynikaŭ».
Damova jašče patrabuje kančatkovaj dapracoŭki, ale baki abiacajuć zaviaršyć jaje jak maha chutčej. U sumiesnaj zajavie premjer-ministra Vialikabrytanii Kira Starmiera i premjer-ministra Maŭrykija Pravinda Džahnota havorycca, što pahadnieńnie «likviduje pamyłki minułaha i pakaža prychilnaść abiedźviuch bakoŭ da padtrymki dabrabytu čahascaŭ».
Archipiełah Čahas byŭ adździeleny ad Maŭrykija ŭ 1965 hodzie, kali Maŭrykij jašče byŭ brytanskaj kałonijaj. Brytanija kupiła jaho za 3 miljony funtaŭ i abviaściła svajoj zamorskaj terytoryjaj. Maŭrykij abvinavačvaŭ Brytaniju ŭ niezakonnaj kałanijalnaj akupacyi archipiełaha, śćviardžajučy, što jaho prymusili admovicca ad pravoŭ na astravy Čahas u 1968 hodzie ŭ abmien na niezaležnaść.
U 2019 hodzie Hienieralnaja asambleja AAN pieravažnaj bolšaściu hałasoŭ (116 suprać 6) pryniała rezalucyju, jakaja zaklikaje Vialikabrytaniju admovicca ad kantrolu nad astravami Čahas. Maŭrykij taksama razharnuŭ aktyŭnuju kampaniju pa viartańni kantrolu nad astravami praz AAN, sudy i ŚMI.
U Vialikabrytanii zastajucca jašče nastupnyja zamorskija terytoryi: Anhilja, Biermudy, Brytanskaja antarktyčnaja terytoryja, Brytanskija Virhinskija astravy, Kajmanavy astravy, Fałklendskija astravy, Hibrałtar, Mantserat, astravy Pitkern, vostraŭ Śviatoj Aleny, Trystan-da-Kuńja i astravy Ciorks i Kajkas.
Prapahandystku Iradu Ziejnałavu, jakaja prydumała fejk pra raśpiataha chłopčyka, pryznačyli pasłom na Maŭrykii
Na Maldyvach ministarku zapadozryli ŭ čornaj mahii da prezidenta
Stała viadoma, kolki biełarusaŭ adpačyli letaś na Maldyvach
U Brytanii mianiajecca ŭłada ŭpieršyniu za 14 hadoŭ. Čym abiarnucca vybary dla Ukrainy i Jeŭropy?
Ciapier čytajuć
Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia

Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia
«Z tatam vyrašyli: naśpieŭ čas vučycca pa-biełarusku». Žančyna raskazała, jak u 80-ja hady jeździła za 20 kiłamietraŭ ad Minska dziela adukacyi na rodnaj movie

Kamientary