Ekanomika1111

Łukašenka niaščadna palapšaje inviestklimat u krainie. Jašče adna navacyja dla zamiežnych biznesmienaŭ

Miery pa procidziejańni vyvadu kapitału ź Biełarusi pavinny ŭklučacca vokamhnienna, zajaviŭ Alaksandr Łukašenka na naradzie z kiraŭnictvam Saŭmina. I anansavaŭ čarhovyja miery.

Adnoj z tem narady 18 studzienia stała supraćdziejańnie vyvadu kapitału.

Łukašenka ŭpeŭnieny, što Biełaruś prapanuje zamiežnym inviestaram adny ź lepšych umoŭ u śviecie, u ich liku prefierencyi, ilhoty, infrastrukturu i šmat inšaha: «Prychodź i pracuj», — skazaŭ jon.

Prablemy ž, jak vynikaje, pačnucca, kali inviestar stanie atrymlivać prybytak.

«Prychodź i pracuj. Ale nie dziela nažyvy za košt našaha naroda, — udakładniŭ Łukašenka. — A kali niechta pasprabuje, jość miechanizmy supraćdziejańnia i ŭrazumieńnia».

Łukašenku chvaluje adtok hrošaj u «niedružalubnyja» krainy, a taksama «metanakiravany vyvad prybytku za miežy Biełarusi».

«Na praktycy zaharadžalnyja miery pavinny ŭklučacca vokamhnienna i biez usialakaha razvarušvańnia», — zapatrabavaŭ jon.

«Kab abaranić našu ekanomiku ad biaźmiežža Zachadu va ŭmovach narastalnaha sankcyjnaha cisku, my pryniali šerah sistemnych dakumientaŭ, i siońnia ni adzin akcyjanier abo ŭłaśnik, jaki maje hramadzianstva niedružalubnaj krainy, nie maje prava bieź śpiecyjalnaha dazvołu ŭrada i ŭniosku ŭ biudžet raspradavać majomaść, ahalajučy asnoŭnyja fondy ekanomiki», — nahadaŭ jon.

Jak prykład Łukašenka pryvioŭ Makdonalds, ź jakim u Biełarusi «vydatna razabralisia». «My damovilisia: nijakaj majomaści my nikomu nie pradajom, nie pieradajom, kali ŭ vyniku sankcyj ci niejkich inšych pryčyn zamiežniki, jakija majuć tut ułasnaść, pradpryjemstvy, kampanii, sychodziać z našaha rynku.

Jak ja kazaŭ, daśvidos — my raźbiaremsia sami. I, jak pakazvaje toj ža «Makdonalds», my vydatna ŭ hetym razabralisia: ludzi z zadavalnieńniem chodziać tudy», — dadaŭ jon. 

Što budzie novaha

Raniej biełaruski ŭrad vyznačyŭ paradak vydačy dazvołaŭ na prodaž biznesu zamiežnikami i inšyja padobnyja dziejańni.

Ciapier zamiežniki buduć atrymlivać dazvoł nie tolki na prodaž akcyj ci dolaŭ u kampanijach. Dazvoł treba budzie taksama na prodaž majomaści (doli ŭ joj) i na rearhanizacyju jurydyčnaj asoby, u jakoj siarod ułaśnikaŭ jość zamiežnyja hramadzianie.

Orhan ułady ŭ svaju čarhu nie tolki vyrašyć, ci mahčymy prodaž biznesu, ale i vyznačyć, jaki ŭniosak za heta treba zrabić u dziaržbiudžet.

Kamientary11

  • Ekanamist
    18.01.2024
    Kaliści była razmova z adnym "biehłym" biznesmenam dermakratam-zachodnikam, jaki šmat čym aburaŭsia ŭ Biełarusi, ale tolki na słovach. Pytaju: nu, svaim pracaŭnikam ty ž dobra płaciŭ? Kaža: nie, siaredniuju pa rynku -- 500 rubloŭ. Byŭ šakavany i niepryjemna ździŭleny. Na ŭsie maje zaŭvahi, što, naprykład, Biełaruśkalij płacić zvyčajnym elektrykam na pavierchni nie siaredniuju pa rynku, a značna bolej, i što ŭ biznesa, tym bolš paśpiachovaha, pavinna być jašče i sacyjalnaja adkaznaść, jon adkazvaŭ: nie, ja płaciŭ siaredniuju pa rynku! Vyvady rabicie sami...
  • lolik
    18.01.2024
    Prychodź i pracuj. Ale nie dziela nažyvy za košt našaha naroda
    ======================================
    A čamie niejki umoŭny švied pavinien pracavać zadarma na karyść biełaruskaha narodu? U ciabie diadzia z hałavoju ŭsio ŭ paradku? Nie, z hetym čudam Biełaruś nikoli nie pabačyć zarobak chacia b ŭ 1000 dalaraŭ (akramia siłavikoŭ i hosudarievych ludziej). Chutčej kraina skacicca da 150 dalaraŭ, jakija miž inšym i siońnia atrymlivaje šmta pracujučych biełarusaŭ. Kitajcy praviali na paradak bolej rynkavych reformaŭ, a dla inviestaraŭ stvaryli rajskija umovy i siońnia jany druhaja ekonamika śvietu. A tut siadźci dynazaŭr z andropaŭskaj epochi ŭ centry Jeŭropy ŭ 21-m stahodździ. Mrak. 
  • -
    18.01.2024
    Ekanamist, vy chotitie, čtoby kompanija płatiła sotrudnikam bolšie, čiem ta ciena, za kotoruju oni hotovy prodať svoi usłuhi? Možno vas poprosit objaśniť značienije pieriesiečienija krivoj sprosa i krivoj priedłožienija? A to zakradyvajetsia priedpołožienije, čto vy propahandist, a nie ekonomist.

Ciapier čytajuć

Na aŭtašou ŭ Lidzie ledź nie zahinuŭ adzin z samych znakamitych kaskadzioraŭ Biełarusi — jaho videa bačyli amal paŭmiljarda čałaviek. Što ź im ciapier?

Na aŭtašou ŭ Lidzie ledź nie zahinuŭ adzin z samych znakamitych kaskadzioraŭ Biełarusi — jaho videa bačyli amal paŭmiljarda čałaviek. Što ź im ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

«Jon, napeŭna, u paralelnym suśviecie žyvie». Parady ministra Ivanca vyklikali buru reakcyj12

«Kali pisać — to tolki pa haračych śladach». Były palitviazień Ihar Karniej vypuściŭ knihu turemnych uspaminaŭ2

Biełarusy pačali atrymlivać poštaj dziŭnyja relihijnyja haziety

U Italii za rulom hruzavika pamior 43‑hadovy biełarus1

«Lažaŭ mocna paciarpieły čałaviek». Padčas viełamarafonu na Paleśsi kala 10 čałaviek atrymali traŭmy4

Vydaviectva «Technałohija» pryznali «ekstremisckaj arhanizacyjaj»13

Paśla biełaruskaj vioski Šnajderaŭ bolš nie biantežyć pytańnie ŁHBT. Siamja z Hiermanii, jakaja stała hierojami prapahandy, viartajecca ŭ ES29

U Kijevie ŭžo 15 zahinułych u vyniku načnoha ŭdaru

«Davoli kruta!» Vinahradaŭ apubličyŭ, kolki hrošaj i dapamohi atrymaŭ jak vyzvaleny palitviazień33

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na aŭtašou ŭ Lidzie ledź nie zahinuŭ adzin z samych znakamitych kaskadzioraŭ Biełarusi — jaho videa bačyli amal paŭmiljarda čałaviek. Što ź im ciapier?

Na aŭtašou ŭ Lidzie ledź nie zahinuŭ adzin z samych znakamitych kaskadzioraŭ Biełarusi — jaho videa bačyli amal paŭmiljarda čałaviek. Što ź im ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić