Śviet99

Pucin: Kali Armienija pryznała, što Karabach — častka Azierbajdžana, to pra što razmova?

Uładzimir Pucin šmatsłoŭna vykazaŭsia nakont «razvarotu Armienii».

Pustyja palicy ŭ adnoj z kramaŭ Ściepanakierta (stalicy Nahornaha Karabacha). Fota: Arcach-TV

«My prapanoŭvali taki varyjant urehulavańnia, pry jakim Karabach, Kielbadžarski i Łačynski rajony zastavalisia b pad jurysdykcyjaj Armienii», — zajaviŭ Uładzimir Pucin na plenarnaj siesii Uschodniaha ekanamičnaha forumu va Uładzivastoku, paviedamlaje news.am.

Adkazvajučy na pytańnie ab «razvarocie Armienii», kiraŭnik rasijskaj dziaržavy adznačyŭ:

«Ja nie dumaju, što jość razvarot. My bačym i razumiejem, što adbyvajecca. Pra heta možna šmat kazać. My prapanoŭvali svaje varyjanty ŭrehulavańnia, heta dobra viadoma. Armienija kantralavała siem rajonaŭ, jakija pakinuła pad svaim kantrolem paśla viadomaha armiana-azierbajdžanskaha kanfliktu.

My prapanoŭvali damovicca z Azierbajdžanam takim čynam, kab dva rajony — Kielbadžarski i Łačynski — faktyčna zastalisia pad jurysdykcyjaj Armienii i ŭvieś Karabach. Ale armianskaje kiraŭnictva z hetym nie pahadziłasia, choć my sprabavali pierakanać armianskaje kiraŭnictva na praciahu 10 ci 15 hadoŭ.

Roznyja varyjanty, ale ŭ kančatkovym vyniku ŭsio zvodziłasia da hetaha. Na naša pytańnie: što budziecie rabić, nam adkazvali — budziem zmahacca. U kančatkovym vyniku ŭsio pryjšło da toj situacyi, jakaja ciapier skłałasia. Ale sprava nie tolki ŭ vynikach apošniaha kanfliktu. Armianskaje kiraŭnictva, pa sutnaści, pryznała suvierenitet Azierbajdžana nad Karabacham.

(…) Heta rašeńnie siońniašniaha armianskaha kiraŭnictva. A kali tak, kažuć nam, to vy zaraz usie pytańni, kali vy chočacie čymści zajmacca pa Karabachu, pavinny z nami vyrašać na dvuchbakovaj asnovie. A što nam skazać, tut i skazać niama čaho, kali sama Armienija pryznała Karabach častkaj Azierbajdžana.

Adkazvajučy na pytańnie ab pretenzijach Armienii da RF i ADKB i nieakazańni dapamohi, Pucin zaŭvažyŭ: «Kali Armienija pryznała, što Nahorny Karabach — heta častka Azierbajdžana, to pra što razmova? Klučavy składnik usioj prablemy — status Karabacha vyznačyła sama Armienija. U hetym ža ŭsia prablema».

***

Uvosień 2020 hoda ŭ čas vajny pamiž Armienijaj i Azierbajdžanam, jakaja skončyłasia pieramohaj apošniaha, Nahorny Karabach straciŭ častku terytoryi, a taksama było vyrašana, što Kielbadžarski, Ahdamski i Łačynski rajony (pamiž Karabacham i Armienijaj) pavinny być viernutyja pad azierbajdžanski kantrol.

U śniežni 2022 hoda Azierbajdžan zabłakavaŭ Łačynski kalidor — adzinuju darohu, jakaja złučaje Armieniju i Nahorny Karabach. Pa im u rehijon dastaŭlalisia ŭ tym liku humanitarnyja hruzy i paliva. U siaredzinie žniŭnia 2023 hoda MZS Armienii paviedamiła pra niedachop vady i charčavańnia ŭ Nahornym Karabachu. Azierbajdžan prapanoŭvaje humanitarnuju dapamohu, ale aficyjny Ściepanakiert naadrez admaŭlajecca, zajaŭlajučy, što ježa moža być atručanaja.

Kamientary9

  • Praŭdarub
    12.09.2023
    Hieahrafija 20- kłasaŭ, navošta vam tyja Bransk i Smalensk? U nas tut u samich kala 1/3 nasielnictva tyja jašče vatany. Nam tolki dla poŭnaha ščaścia nie chapaje rasijan ź ich amal całkam atručanym mozham ad prapahandy. Dy j naohuł, što za durnyja maniery zajaŭlać takoje. U rasiejcaŭ taksama ŭsio "ichniaje"
  • Pietr
    12.09.2023
    Praŭdarub,ty točno hłobus prapij
  • Jelenij
    12.09.2023
    Hieahrafija 20- kłasaŭ, tohda už i Vilniu, Biełostok i Čiernihov pusť priznajet.

Ciapier čytajuć

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar3

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

Usie naviny →
Usie naviny

Azaronak: Treba admianiać da jadreni fieni ŭsialakija vybary52

Biełaruski dyzajnier pradaje zvyčajny kamień z Naračy za $20001

Biełaruskija dalnabojščyki ŭsio čaściej vybirajuć dla pracy Hiermaniju zamiest Polščy i Litvy. Raskazvajuć pra zarobki10

Kolki siabroŭ moža być u čałavieka ŭ epochu sacsietak? Navukoviec padličyŭ4

«Raniej Marzaluk vystupaŭ u kałonii, što ekstremisty — vorahi narodu. A apošni raz — što treba ŭmieć daravać»10

11‑hadovuju školnicu z Bresta źbili za parušeńnie praviłaŭ hulni2

Izrail i CHAMAS padpisali damoŭlenaści ŭ miežach pieršaha etapu mirnaha płana

Vieraščaka — polskaja strava i polskaje słova. Bondaraŭcy ŭ zachapleńni ad čarhovaha «dokazu» nieisnavańnia biełaruskaj kultury21

Były palitviazień Šafarenka: Nie čapać našych rodnych — adna z umoŭ uhody z amierykancami5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar3

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić