Navuka i technałohii22

Navukoŭcy NASA zdabyli kisłarod ź imitacyi miesiacovaha hruntu

Kaśmičnaje ahienctva spadziajecca, što budučyja astranaŭty zmohuć vykarystoŭvać hetuju technałohiju dla doŭhaterminovaha žyćcia na Miesiacy ŭ ramkach prahramy Artemis.

Ilustracyjnaja vyjava: vecteezy

NASA zrabiła vialiki krok napierad na šlachu ŭstanaŭleńnia čałaviečaj prysutnaści na Miesiacy, zdabyŭšy kisłarod ź imitacyi miesiacovaha hruntu va ŭmovach, padobnych da navakolnaha asiarodździa Miesiaca. Padčas niadaŭniaha vyprabavańnia ŭ Johnson Space Center u Chjustanie navukoŭcy ŭpieršyniu zmahli vyrabić u vakuumnym asiarodździ kisłarod z hruntu, abviaściła kaśmičnaje ahienctva.

Heta stała mahčymym dziakujučy tamu, što rehalit (inšaja nazva miesiacovaha (i nie tolki) hruntu) źmiaščaje złučeńni, jakija patencyjna mohuć być vykarystanyja dla vytvorčaści kisłarodu z dapamohaj soniečnaha vypramieńvańnia, tłumačyć Gizmodo. Kab pravieryć heta, kamanda navukoŭcaŭ stvaryła drobnaziarnisty hrunt dla madelavańnia rehalitu.

Vykarystoŭvajučy mahutny łazier, jaki imitavaŭ ciapło ad kancentratara soniečnaj enierhii (jaki padobny da pavieličalnaj linzy), kamanda raspłaviła anałah rehalitu. Paśla taho, jak hrunt byŭ nahrety, navukoŭcy vyjavili vokis vuhlarodu z dapamohaj śpiecyjalnaha prybora MSolo, jaki byŭ admysłova raspracavany dla pošuku vady na Miesiacy.

Vyprabavańnie było praviedziena ŭ śpiecyjalnaj śfieryčnaj kamiery, viadomaj jak brudnaja ciepłavaja vakuumnaja kamiera. Sam praces nahravańnia hruntu i zdabyčy kisłarodu adbyvaŭsia ŭnutry vuhletermičnaha reaktara — pryłady, u jakoj vykarystoŭvajucca vysokija tempieratury dla vytvorčaści vokisu vuhlarodu abo dyjaksidu vuhlarodu na Ziamli. Takija reaktary vykarystoŭvajucca, naprykład, pry vytvorčaści soniečnych batarej i stali. Ciapier ža reaktar ​​byŭ upieršyniu vykarystany ŭnutry vakuumnaj kamiery va ŭmovach, nabližanych da miesiacovych, i heta dało mahčymy dokaz taho, što jon sapraŭdy moža pracavać u miesiacovym asiarodździ.

Kiraŭnik prajekta i staršy inžynier NASA raspavioŭ, što technałohija štohod moža vyrablać kisłarod vahoj u niekalki razoŭ bolšaj za ŭłasnuju. Heta maje dapamahčy padtrymlivać miescy pražyvańnia na Miesiacy dla budučych astranaŭtaŭ, u toj čas jak NASA i inšyja kaśmičnyja ahienctvy imknucca da ŭstojlivaj prysutnaści na pavierchni spadarožnika Ziamli i vakoł jaho.

Kamientary2

  • Primus
    06.05.2023
    Łuchta.
  • Bijahumus
    07.05.2023
    Jakaja nieadnaznačnaja navina. Chutka čałavieki zahadziać jašče i miesiac.

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

Maryja Škanava zaniała 43‑je miesca ŭ słałamie na Alimpijadzie

Stali viadomyja padrabiaznaści ŭviedzienych Ukrainaj piersanalnych sankcyj suprać Łukašenki9

Hanna Huśkova prabiłasia ŭ finał spabornictvaŭ pa łyžnaj akrabatycy 

Tabličku Ukrainy na cyrymonii adkryćcia Alimpijskich hulniaŭ niesła rasijanka2

Byłoha načalnika ŽESa i člena vybarkama asudzili za palityku3

Adstaŭny padpałkoŭnik milicyi, jaki adsudziŭ kvateru ŭ rodnaj dački, raskazaŭ svaju viersiju hetaj historyi11

Futbolny trenier Jurhien Kłop zvaniŭ u zvanočak na bijatłonnaj trasie na Alimpijadzie

Cichanoŭskaja vitała ŭviadzieńnie Zialenskim sankcyj suprać Łukašenki3

Biełarus zrabiŭ vintažny ramont u 178‑hadovaj kvatery ŭ styli «babušatnik» i robić na joj biznes. Pahladzicie, jak vyjšła8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić