Hramadstva

U Viciebski mieduniviersitet pastupiŭ 61-hadovy student

Kali Alaksandru Kulčyckamu-Habiču było 60, jon vyrašyŭ kruta źmianić svajo žyćcio. Sioleta jon adpraviŭsia na fakultet daŭniviersiteckaj padrychtoŭki Viciebskaha dziaržaŭnaha mieduniviersiteta, piša sb.by.

Fota: Anton Ściepanišaŭ

Dla Alaksandra VDMU — jaho druhaja VNU. Pieršaja — techničnaja — skončanaja z adznakaj. Inžynier pa prafiesii, jon šmat hadoŭ žyŭ u Rasii, na pradpryjemstvie kiravaŭ adździełam pa aŭtamatyzavanych sistemach kiravańnia, adkazvaŭ za technałahičnuju biaśpieku. Razam z tym jon pačaŭ uśviedamlać, što addaŭ najlepšyja hady mašynam, a nie viedaje, jak funkcyjanuje jaho ŭłasnaje cieła, arhanizm.

Viarnuŭšysia na radzimu ŭ Biełaruś, mužčyna chacieŭ padacca ŭ fiermiery, ale niešta nie zrasłosia.

«Hady dva tamu ja zachvareŭ. Heta i pasłužyła šturškom hruntoŭna zadumacca pra miedycynu», — kaža Alaksandr.

U vyniku jon zasieŭ za knihi pa chimii, bijałohii i ruskaj movie, zapisaŭsia na fakultet daŭniviersiteckaj padrychtoŭki, staŭ zaŭsiodnikam univiersiteckaj biblijateki. Da CT rychtavaŭsia vosiem miesiacaŭ:

— Było vielmi ciažka. Ź fizikaj, matematykaj ja na «ty», a bijałohija zdavałasia ciomnym lesam. Ciapier ja hladžu na jaje šyroka raspluščanymi vačyma. 

Ahułam pa vynikach testavańniaŭ Alaksandr nabraŭ 215 bałaŭ. Išoŭ pa-za konkursam.

— Hałoŭnaje, što mianie cikavić, — rańniaje vyjaŭleńnie, lačeńnie i prafiłaktyka autaimmunnych zachvorvańniaŭ. Heta adno z samych składanych pytańniaŭ sučasnaj miedycyny, a ja pryvyk stavić pierad saboj vysokuju płanku.

Kali ŭsio składziecca, paśla treciaha kursa Alaksandr adpravicca na praktyku, zadumvajecca jon i pra aśpiranturu. 

U VDMU adznačajuć, što heta ci nie pieršy taki stały student u ich. Sioleta prachadnyja bały na biudžet va ŭniviersitecie byli nastupnyja: dzionnaja forma stamatałahičnaha fakulteta — 355 bałaŭ, farmaceŭtyčnaha — 345 bałaŭ, 315 — lačebnaha i 299 —piedyjatryčnaha.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»30

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Usie naviny →
Usie naviny

U Dobrušskim rajonie ŭpaŭ čarhovy bieśpiłotnik. Ludzi čuli vybuchi2

Źjaviłasia VIDEA, jak vyhladaje načny Minsk z vyšyni ptušynaha palotu1

Dzivosnaje viartańnie. Jak u Alpach adradzili źnikłych ptušak1

«Ja dziakuju Bohu, što kraina, ź jakoj vy vajujecie, siońnia nie vorah Vienhryi». Orban adkazaŭ Viktaru Juščanku na jahony adkryty list17

Milicyja papiaredziła pra machlarskuju schiemu «vypadkovaha pieravodu»

Tramp zaklikaŭ krainy, jakija paciarpieli ad zakryćcia Armuzskaha praliva, nakiravać tudy vajskovyja karabli4

U Pinsku padčas ramontu darohi pad asfaltam znajšli staradaŭni bruk3

Sartujem śmiećcie i admaŭlajemsia ad bienzinavych aŭto — ale vojny imkliva abiasceńvajuć hetyja namahańni i adkidvajuć čałaviectva nazad4

Pamior fiłosaf Jurhien Chabiermas2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»30

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić