Biełaruskaja respublikanskaja navukova-mietadyčnaja rada pa pytańniach historyka-kulturnaj spadčyny pry Ministerstvie kultury razhledzieła prapanovu ab nadańni statusu historyka-kulturnaj kaštoŭnaści tradycyjam pryhatavańnia i spažyvańnia straŭ z dranaj bulby (dranikaŭ, bulbianych blinoŭ, babki).

Rada adzinahałosna padtrymała hetuju prapanovu. Rašeńnie Ministerstva kultury pa ŭklučeńni straŭ z dranaj bulby ŭ Dziaržaŭny śpis historyka-kulturnych kaštoŭnaściej Respubliki Biełaruś budzie pryniata ŭ bližejšy čas.
Pierad tym, jak pytańnie było vyniesiena na razhlad rady, pa inicyjatyvie Ministerstva kultury dadzienaja tradycyja była vyvučana i zafiksavana na ŭsioj terytoryi Biełarusi. Zafiksavana 235 narodnych receptaŭ.
— U siamji kožnaha biełarusa na stale niaźmienna prysutničajuć draniki, babka i inšyja stravy, jakija stali svojeasablivym hastranamičnym brendam našaj krainy. Šyrokaje raspaŭsiudžvańnie straŭ z dranaj bulby — asablivaść nacyjanalnaj kuchni biełarusaŭ, jakaja sfarmiravałasia ŭ kancy XIX st. i zachoŭvajecca da ciapierašniaha času, — adznačyŭ namieśnik Ministra kultury staršynia rady Siarhiej Sarakač.
-
«Nivodnaja kraina ŭ XXI stahodździ nie zmoža dasiahnuć siaredniaj praciahłaści žyćcia ŭ 100 hadoŭ»
-
«Praz pakaleńnie ŭ Afrycy budzie naradžacca pałova ŭsich dziaciej śvietu». Čamu Paŭdniovaja Kareja vymiraje i čym cikavy prykład Izraila
-
Na prodaž vystavili dom, u jakim u dziacinstvie žyŭ Donald Tramp
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary