Mierkavańni

«Zachoŭvać žalezny spakoj» — Skurko z turmy

Palityčna značnyja, a taksama viasiołyja i fiłasofskija ŭryŭki z novych listoŭ palitźniavolenaha redaktara «Našaj Nivy», vydatnaha litaratara i mieniedžara Andreja Skurko.

Našy ŭčynki i pavaroty losu, aproč razhortvańnia tut i ciapier, mohuć zakładać i prahramavać reakcyi na dziesiacihodździ napierad. Tamu treba ŭśviedamlać adkaznaść. I zachoŭvać žalezny spakoj.

* * *

Kali ja kazaŭ tabie, što mnohija heta pieražyvali da nas, mieŭ na ŭvazie najpierš Biełaruś. Ale kali šukać paraleli, dyk u XX stahodździ praz takoje prachodziła bolšaść jeŭrapiejskich nacyj. Jak siemji, tak i nacyi salidaryzuje, u pieršuju čarhu, vialikaje supolnaje pieražyvańnie. Bo biez hetaha pieražyvańnia ludzi žyvuć i nie razumiejuć časta, što miž imi moža być supolnaha — kožny zahłybleny ŭ svajo i pa drobiaziach nie padabajecca inšym. Paśla adbyvajecca štości hłabalnaje — i nadychodzić jasnaść, što hałoŭnaje, što nie, chto tvoj siabar, na kaho možna raźličvać i h.d.

* * *

Vychodnyja i śviaty tut — heta štości procilehłaje, bo režym dnia toj samy, a napaŭnieńnia niama nijakaha (za vyklučeńniem taho, jakoje arhanizuješ sam). Hetyja dni dzika dezarhanizujuć, prosta ŭ anabijoz upadaješ.

* * *

Śniłasia siońnia, što ja z dvuma fatohrafami — Hrycom i Bužan, zdajecca — jeździŭ u niejkuju pušču rabić materyjał. Mima nas prabiahali statki zubroŭ, niekatoryja cialaty ź cikavaści padychodzili bližej — my źbiralisia leźci na dreva ad ich chavacca. Praŭda, vyhladali hetyja cialaty prykładna jak byčok z Prastakvašyna (Haŭruša, zdajecca, jaho zvali). U vyniku nichto nie paciarpieŭ:)

* * *

Adnosna taho, što ja akuratna vyhladaju: dyk u nas tut, jak u novahviniejskich papuasaŭ, u pryncypie, mała inšych zaniatkaŭ, aproč jak sačyć za ŭłasnaj źniešnaściu.

U svaich pavodzinach taksama nie baču ničoha vybitnaha — tut absalutnaja bolšaść tak trymajecca, choć časam ludzi ŭ najdzičejšych situacyjach znachodziacca — nu, my pra heta ŭžo havaryli. Ujaŭlaju, jak my nahavorymsia paśla ŭsiaho hetaha!

* * *

Chacieŭ jašče napisać tabie pra Kalady. U mianie pieršaja vialikaja asacyjacyja ź imi — 1992 hod, 6 studzienia, mnie 13 hod. My z mamaj čakajem tatu ź Minska (jon vučyŭsia zavočna i jeździŭ na siesiju). Mama pasłała mianie pa chleb u mahazin nasuprać škoły (było hadzin 18-19, vializnaja čarha, lipki miadzielski chleb, dźvie bułki ŭ adny ruki). Taksama ŭ nas tady było šampanskaje ź vinahradnaha liścia (baćki ekśpierymientavali), čornaja poliŭka hrybnaja… Zapomniłasia jašče hrupa «Kar-men» pa televizary, u kaladnym kancercie: «Fortuna, daj mnie šans, molu — everybody dance with me and you»:)) 

A kolki jašče roznych fajnych Kaladaŭ u nas napieradzie!

* * *

Mnie zdajecca, uzrovień stresu vielmi zaležyć ad taho, ź jakoj pierśpiektyvy hladziš: kali dzion-tydniaŭ — usio, kaniečnie, dzika vyhladaje; kali z bolšaj — pa-inšamu.

* * *

Ty pišaš, što 2021 dla ciabie skončycca, kali skončycca heta ŭsio. Nie, usio ž hod skončyŭsia, i my pakazali siabie jak vialikija małajcy. Taksama 2021-y adčyniŭ nam novyja nakirunki dla budučaha, pakazaŭ, u jaki bok možna jašče raźvivacca.

* * *

…Ty dasłała fotku litoŭskaj siakiery, adšukanaj pad Krevam. Tema ŭschodnich bałtaŭ intryhuje — vielmi cikava daviedacca bolš! … Ja b hlanuŭ u bok hidronimaŭ. Što značyć Viača, Nača, Servač, Narač i h.d. Nu i taponimy (Daŭbieni, Dubina, Daŭžani, Daŭhinaŭ — heta ŭsio nibyta ad adnaho słova dubinai — «nizina»). Jašče ŭspomniŭ, što litva ŭzhadvajecca ŭ «Słovie pra pachod Iharaŭ»: «Iziasłaŭ ža syn Vasilkaŭ pazvaniŭ miačami ŭ šałomy litoŭskija i loh na kryvavaj travie» ci niejak tak. Varta było b i niešta z antrapałohii začapić, i proźviščy zachodniebiełaruskija, kaniečnie: usie hetyja Jurkojci, Paškuci, Himbuty i h.d. 

Kali sfarmulavać pra nazvy bałckija: jany dastalisia nam nie ad inšych narodaŭ, jakija tut žyli, a z movy, jakoj my nie karystajemsia.

* * *

Niekalki dzion tamu pryjšoŭ letašni jašče časopis «Nieprikosnoviennyj zapas: diebaty o politikie i kulturie» — u Rasii vydajecca. Daŭno składanych tekstaŭ nie čytaŭ, vielmi karysna. Tam roznaje: i recenzija na bijahrafiju (darevalucyjnuju) Stalina; i historyja postkamunistyčnych transfarmacyj Polščy, Čechii i Vienhryi; i historyja paŭstavańnia niezaležnych krain arabskaha śvietu ŭ pačatku XX stahodździa (heta ja navat zakanśpiektuju, bo nikoli nie moh jak śled razabracca ŭ temie). Prahledzieŭ taksama knihu pra kitajskaje pradprymalnictva i paŭstavańnie ich suśvietna viadomych kampanij. Spaznavalna, ale mała prymianima ŭ nas — zanadta tam inšyja ŭmovy (časam na žal, časam na ščaście dla nas). Niejak adznačyŭ dla siabie, što Ciańańmeń adbyŭsia ŭ časy refarmatara Den Siaapina.

* * *

Padumałasia, što hety pieršy dziciačy ŭzrostavy kryzis troch hadoŭ źviazany z tym, što dzicia pačynaje razumieć, što śviet nie stvorany vyklučna dla jaho zadavalnieńnia i zručnaści, a isnuje sam pa sabie. Zrešty, mo heta i paźniejšyja dumki: niekatoryja praz hety kryzis da 50 hadoŭ nie mohuć prajści.

* * *

Ty pišaš, što vy znajšli maje «rannija tvory». Ja, vidać, mahu śviatkavać 33-hodździe tvorčaj dziejnaści. Pamiataju, šturškom da jaje stała toje, što ja znajšoŭ čarniła i piaro. Nu a takimi pryładami treba pisać niešta ŭzvyšanaje — naprykład, vieršy:)

* * *

Usio heta abaviazkova skončycca, i my bolš nikoli nie budziem raźvitvacca nadoŭha (i ŭvohule — raźvitvacca).

Vinšuj usich ad mianie z Novym hodam — chaj jon budzie dla nas udały i ščaślivy.

Kali łaska, nie zabyvajcie pra našaniŭcaŭ, pišycie im listy.

Adras: 220030, h. Minsk, vuł. Vaładarskaha, 2. SIZA №1

Marcinovič Jahor Alaksandravič

Skurko Andrej Hienadźjevič

«Dabranač kažam pa-turecku». Jahor Marcinovič raskazaŭ pra pobyt za kratami

Kamientary

Ciapier čytajuć

«My kidali kamiani, kab jany nie ŭźlatali». Adnym z tych, chto sprabavaŭ spynić drony, što vylatali z fur, byŭ biełarus Anton42

«My kidali kamiani, kab jany nie ŭźlatali». Adnym z tych, chto sprabavaŭ spynić drony, što vylatali z fur, byŭ biełarus Anton

Usie naviny →
Usie naviny

Salist rasijskaj hrupy «Ruki vvierch» adkryje ŭ Minsku svoj bar13

U Polščy aryštavali byłoha kiraŭnika biełaruskaha «Paspalitaha rušeńnia» — pahražaje 10 hod za narkotyki32

U Biełym domie nie viedali pra padrychtoŭku Ukrainaj śpiecapieracyi «Pavucińnie»6

Kala rasijskaha aeradroma, jaki nie trapiŭ pad udar SBU, zhareła fura4

Rasijskaje Minabarony prakamientavała ataku SBU pa svaich aeradromach13

Siarod prapanoŭ Ukrainy na pieramovach u Stambule — sustreča Zialenskaha z Pucinym2

Ryhor Astapienia pakidaje jutub-prajekt «Hadzińničak cikaje»23

U rajonie Kałodziščaŭ siońnia zdarylisia dva mocnyja pažary FOTAFAKT5

U Breście abvaliłasia budynina4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My kidali kamiani, kab jany nie ŭźlatali». Adnym z tych, chto sprabavaŭ spynić drony, što vylatali z fur, byŭ biełarus Anton42

«My kidali kamiani, kab jany nie ŭźlatali». Adnym z tych, chto sprabavaŭ spynić drony, što vylatali z fur, byŭ biełarus Anton

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić