Na pačatku červienia padčas arnitałahičnaj ekśpiedycyi na bałocie Zvaniec niamiecki navukoviec Jiens Klinkier ubačyŭ drafu. Heta moža stać sapraŭdnaj siensacyjaj — Biełarusi hetych ptušak nie bačyli ad 1965 hodu.
Na pačatku červienia padčas arnitałahičnaj ekśpiedycyi na bałocie Zvaniec niamiecki navukoviec Jiens Klinkier ubačyŭ drafu. Heta moža stać sapraŭdnaj siensacyjaj — Biełarusi hetych ptušak nie bačyli ad 1965 hodu.
Pavodle słovaŭ arnitołaha, adbyłosia heta dzieści pamiž Brestam i Biarozaj, nazvać miesca bolš dakładna jon nie zdoleŭ. Paviedamleńnie niamieckaha arnitołaha uspryniali pa roznamu. Dokazaŭ ža niama, navat fotazdymku. Adnak miascovyja arnitołahi ŭ bolšaści svajoj daviarajuć niemcu. Bo jon pa-za miežami našaj krainy bačyŭ drofaŭ nieadnakroć. I ŭpeŭnieny ŭ tym, što i zaraz nie pamyliŭsia. Zdoleŭ navat z akna ciahnika na adlehłaści 100 mietraŭ vyznačyć poł: u samca karyčnievaja śpina ź piareścinami, šeryja šyja i hałava.
Zbłytać drafu ź inšymi pradstaŭnikami piarnatych vielmi ciažka. I pa vonkavym vyhladzie, i pa ładzie žyćcia ptuška nahadvaje nievialikaha strausa. U jaje vielmi mocnyja nohi, doŭhaja šyja, hałava z karotkaj dziubaj, u apiareńni spałučajucca rudyja i biełyja kolery, ad padbarodździa adychodziać «vusy» — pučki padoŭžanych niciepadobnych pioraŭ. Na drevy nikoli nie siadaje. Cudoŭna lotaje, ale navat u vypadku niebiaśpieki sprabuje śpiarša ŭciačy i raźvivaje pry hetym davoli vysokuju chutkaść. Drafa, darečy, davoli vialikaja ptuška ź siamiejstva žuravielepadobnych: u zaležnaści ad połu i siezonu vaha jaje chistajecca ad 4 da 11, a časam navat da 18 kh! Charčujecca zierniem i nasieńniem raślinaŭ, lubić haroch, kapustu i harčycu, ščypaje maładuju travu. Ale moža łavić drobnych sysunoŭ, ziemnavodnych i niekatorych bieschrybietnych, u tym liku i žamiaru.
Naahuł drafa — ptuška stepavaja. Ale z-za značnaha źmianšeńnia terytoryjaŭ stepaŭ, svabodnych ad sielskaj haspadarki, kolkaść ptušak niaŭchilna skaračajecca. Jašče bolej ptušak hinie ad ruk brakańjeraŭ, bo miasa drofaŭ ličycca dalikatesnym. Uvosień pad zalevami piory ptuški chutka namakać i źmiarzajucca, kali adrazu ž zdarajucca chałady. Niazdolnych ulacieć drofaŭ brakańjery zabivajuć pałkami.
U apošni čas hetyja ptuški pačali hniezdavacca na palach i sienakosnych učastkach. Mahčyma, niamiecki arnitołah staŭ sapraŭdy pieršym śviedkam viartańnia redkaj ptuški na Brestčynu. U vas, pavažanyja čytačy, jość mahčymaść daznacca praŭdu. Hramadskaja arhanizacyja «Achova ptušak Baćkaŭščyny» źviartajecca da ŭsich nieabyjakavych naziralnych ludziej, jakija pracujuć u poli albo prosta časta tam byvajuć. Drafa patencyjna moža sustrecca na ŭsioj terytoryi našaj vobłaści. Kali vam pašancuje i vy ŭbačycie hetuju ptušku, zapomnicie dakładnaje miesca i terminova paviedamicie pa telefonie 8(029)791-78-16. Najkaštoŭniejšaja ptuška drafa maje patrebu ŭ asablivaj achovie.
Kamientary