Ułada

Łukašenka pra niekatorych relihijnych dziejačaŭ: Asobnyja kiraŭniki paviali siabie pa-antydziaržaŭnamu. Zarekamiendavali siabie nie vielmi

BiełTA

U Biełarusi nieabchodna zachavać mižrelihijny i mižkanfiesijny mir. Pra heta zajaviŭ siońnia Alaksandr Łukašenka, naznačajučy Alaksandra Rumaka novym upaŭnavažanym pa spravach relihij i nacyjanalnaściaŭ, piša BiełTA.

«Vy bačycie, što adbyvajecca ŭ krainie. Budziem ščyryja, asobnyja kiraŭniki paviali siabie, miakka kažučy, pa-antydziaržaŭnamu. Kiraŭnictva. Ja nie biaru ludziej, jany dačynieńnia da hetaha nie majuć. A mienavita, tam niekalki čałaviek zarekamiendavali siabie nie vielmi. Budziem ličyć, što pamylilisia. Ale vinavacić ich i nie bačyć svaich prablem i niedachopaŭ, napeŭna, heta nie naš šlach. Tamu vam treba razabracca, u čym my, dziaržava, nie dapracavali», - skazaŭ Łukašenka.

Łukašenka pry hetym padkreśliŭ, što treba pavažliva stavicca da pačućciaŭ viernikaŭ. «I pravasłaŭnyja, i kataliki — heta našy ludzi, heta addanyja ludzi našaj dziaržavie. U tym liku i kataliki, padkreślivaju. Kožny vybraŭ sabie darohu da chrama. Tamu da ludziej treba stavicca ź vialikaj pavahaj i nie parušać relihijnaje pačućcio čałavieka. Jak tolki my ŭmiešvajemsia ŭ dušu čałaviečuju, my abaviazkova paranim čałavieka ŭ serca. Z hetaha my pavinny zychodzić. I samym žorstkim čynam spyniać ŭsich tych, chto razburaje mirnaje stvaralnaje žyćcio našaha naroda i pracuje na škodu našaj dziaržavie. Ich nie šmat, ale my ich pavinny bačyć. U tym liku i ŭ relihijnym asiarodździ», — zajaviŭ Alaksandr Łukašenka.

Nahadajem, što 31 žniŭnia pamiežniki nie puścili nazad u Biełaruś kiraŭnika biełaruskich katolikaŭ Tadevuša Kandrusieviča, kali toj viartaŭsia z Polščy. Na nastupny dzień Łukašenka ŭ Baranavičach zajaviŭ, što kiraŭnik Katalickaha kaścioła niečakana vyjechaŭ dla kansultacyj u Varšavu i, atrymaŭšy peŭnyja zadačy, viartaŭsia ŭ Biełaruś, tamu trapiŭ u śpis nieŭjaznych, jaki ahulny ŭ Biełarusi i Rasii.

Nieadnarazova krytykavaŭ hvałt u Biełarusi biskup Juryj Kasabucki, u pryvatnaści demantaž miemaryjała Ramanu Bandarenku. Na heta taksama źviarnuŭ uvahu Łukašenka, a prakuratura dała biskupu papiaredžvańnie. Atrymaŭ taksama papiaredžvańnie i były pres-sakratar BPC a. Sierhij Lepin.

Na minułym tydni ŭ Biełaruś pryjazdžaŭ śpiecpasłańnik Papy Rymskaha, były apostalski nuncyj u Biełarusi Kłaŭdyjo Hudžeroci, jaki mieŭ sustreču z Łukašenkam.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Usie naviny →
Usie naviny

Ministr zamiežnych spraŭ Irana: Armuzski praliŭ zakryty tolki dla vorahaŭ, astatnija mohuć prachodzić

Stała viadoma, za što hod tamu sudzili Volhu Bondaravu11

Iran staŭ bić pa adździaleńniach amierykanskich bankaŭ na Blizkim Uschodzie1

U Rečyckim rajonie źbirajucca źnieści prypynak z admietnaj mazaikaj2

«Žančyny śpiašajucca pa kaśmietyku, a ja — pa vudy». Miedsiastra ź Viciebska bolš za 15 hadoŭ zajmajecca rybałkaj1

U Čornym mory atakavali hrečaski tankier, jaki išoŭ u Rasiju2

U Dobrušskim rajonie ŭpaŭ čarhovy bieśpiłotnik. Ludzi čuli vybuchi2

Źjaviłasia VIDEA, jak vyhladaje načny Minsk z vyšyni ptušynaha palotu1

Dzivosnaje viartańnie. Jak u Alpach adradzili źnikłych ptušak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić