Prapahandyst Baravik da Dnia Rasii napisaŭ nadzvyčaj biazdarny vierš ź jaje prasłaŭleńniem
Pierad Dniom Rasii, jaki ŭ susiedniaj krainie adznačajecca 12 červienia, viadomy palitołah-prapahandyst Vadzim Baravik trapiŭ na pryjom da rasijskaha pasła ŭ Biełarusi Barysa Hryzłova i prynios jamu ŭ padarunak viernapaddańnicki vierš ułasnaha vyrabu.

Uzrovień vierša z punktu hledžańnia navat techničnaha vykanańnia nie vytrymlivaje nijakaj krytyki, bo ŭ im i niazhrabnyja ryfmy, i nieapraŭdanyja pieraskoki vieršavanych pamieraŭ. Dziŭnym vyhladaje i idejnaje napaŭnieńnie, bo Baravik piša svoj tvor ad imia «aficeraŭ», choć jaho aficyjnyja bijahrafii faktaŭ słužby ŭ siłavych strukturach nie ŭtrymlivajuć.

Pry hetym padpisaŭ svoj tvor Baravik jak «łaŭreat Nacyjanalnaj litaraturnaj premii», jakuju jon sapraŭdy atrymaŭ u minułym hodzie ŭ naminacyi «Najlepšy debiut» za zbornik vieršaŭ «Idu po Minsku». Takoje ŭhanaravańnie jak ništo inšaje vyrazna śviedčyć pra tvorčy ŭzrovień sučasnaj praŭładnaj litaratury.
Ciapier čytajuć
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Kamientary
dzień vydaŭsia nadzvyčaj nieŭradlivy.
Ažno raptoŭna bačyć - baravik!
Daremna radavaŭsia - hryb unutry čarvivy.
Vočy pracior - adcieńni "akvafreš".
- Da nu ciabie, rašysckaja pahanka!
Znojdzieš taki - z hrybnicaj vyrvi preč
i vykiń dalej ad Radzimy hanka.
(sa zbornika "I dupa Minsku")