Ekanomika77

Deputatka Kanapackaja prezientavała libieralnyja źmieny ŭ Ziamielny kodeks

Apazycyjnaja deputatka Pałaty pradstaŭnikoŭ Hanna Kanapackaja raspracavała zakonaprajekt, jaki źmianšaje rolu dziaržavy ŭ ziamielnych adnosinach. Bolšaść dziaržaŭnych orhanaŭ jaho pradkazalna nie padtrymali. Pazytyŭny vodhuk dasłaŭ tolki vice-premjer Turčyn, i to ŭ jakaści kiraŭnika hramadzkaj struktury, paviedamlaje «Radyjo Svaboda».

25 vieraśnia deputatka Pałaty pradstaŭnikoŭ Hanna Kanapackaja, jakaja ŭvachodzić u apazycyjnuju Abjadnanuju hramadiaznskuju partyju, prezentavała ekspertam i žurnalistam svoj prajekt źmienaŭ i dapaŭnieńniaŭ u «Kodeks Respubliki Biełarusi ab ziamli».

Padrychtavać źmieny ŭ «Kodeks Respubliki Biełarusi ab ziamli» Hannu Kanapackuju padšturchnuli kanflikty z pryčyny niedaskanałaści ziamielnych pravadačynieńniaŭ pamiž hramadzianami, u pryvatnaści pradprymalnikami, i dziaržavaj.

Zakonaprajekt Kanapackaj nakiravany na liberalizacyju ziamielnych pravadačynieńniaŭ. Pavodle ekanamista Leanida Złotnikava, jon «źmianšaje rolu dziaržavy ŭ ziamielnych adnosinach, nakolki heta mahčyma».

Što prapanuje Kanapackaja

  • Źlikvidavać abmiežavańni ŭ vykarystańni ziamielnych učastkaŭ.
  • Skaracić padstavy dla ich kanfiskacyi.
  • Źlikvidavać niaroŭnaść u pravach roznych ziemlekarystalnikaŭ pry ažyćciaŭleńni haspadarčaj i inšaj dziejnaści.
  • Nie dapuskać pazasudovaj kanfiskacyi ziamielnaha ŭčastku dziaržavaj u ziemlekarystalnika.
  • Dazvolić dzialić ziamielny ŭčastak.
  • Źniać abmiežavańni na pryznačeńnie ziamielnaha ŭčastku, jakim moža vałodać hramadzianin na pravach ułasnaści.
  • Skasavać płatu za prava zaklučyć damovu arendy.
  • Vykarystoŭvać majomasnyja padatki i arendnuju płatu tolki na raźvićcio adpaviednych terytoryjaŭ.

Dziaržaŭnyja orhany suprać

Kožny zakonaprajekt, pavodle rehlamentu Pałaty pradstaŭnikoŭ, abaviazkova supravadžajecca ekspertnymi zaklučeńniami zacikaŭlenych orhanaŭ i słužbovych asobaŭ. Tamu deputatka nakiravała prajekt amal u 30 adrasoŭ. I atrymała adkazy.

Kanapackaja raskazała, što niekatoryja ź ich byli anekdatyčnymi. Tak, ź Mienskaha abłvykankamu napisali, što razhladać jaje prapanovy nia buduć, bo «deputat Pałaty pradstaŭnikoŭ nia jość subjektam zakanadaŭčaj inicyjatyvy». Kanapackaj daviałosia tłumačyć čynoŭnikam, što jany pamylajucca, bo deputat parlamentu akurat vałodaje takim pravam. Tady, raspaviała dalej Kanapackaja, pryjšoŭ druhi adkaz:

«U im svaju pamyłku čynoŭniki pryznali. Ale napisali, što nia buduć recenzavać moj zakonaprajekt, bo atrymali padobny dakument ź Dziaržaŭnaha kamitetu majomaści. Heta ž znoŭ niejki absurd! Dziaržaŭny kamitet nia maje prava zakanadaŭčaj inicyjatyvy. Takoje prava maje tolki Saviet ministraŭ. Nu kolki ž možna błytacca?»

U inšych dziaržaŭnych ustanovach padtrymki Kanapackaja taksama nie atrymała. Tak, pavodle zaklučeńnia Kamitetu dziaržaŭnaha kantrolu, prapanovy deputatki zroblenyja ŭ intaresach ziemlekarystalnikaŭ i «pazbaŭlajuć dziaržavu važnych mechanizmaŭ rehulavańnia ziamielnych dačynieńniaŭ».

Hieneralnaja prakuratura ličyć zachady Kanapackaj «zaŭčasnymi», bo jany mohuć pryvieści da «zavualavanaha prodažu ziamielnych učastkaŭ».

Taki padychod Kanapackaja patłumačyła tym, što ŭ čynoŭnikaŭ «učorašniaje myśleńnie».

Patrymaŭ vice-premjer, ale ad imia hramadzkaj arhanizacyi

Tolki kiraŭnik Rady raźvićcia pradprymalnictva Alaksandar Turčyn zaśviedčyŭ, što «Rada padtrymlivaje šerah inicyjatyvaŭ».

Kanapackaja źviarnuła ŭvahu, što adkaz Turčyna byŭ padpisany 4 vieraśnia. Na toj čas jon užo pracavaŭ pieršym namieśnikam premjer-ministra Biełarusi.

Na 8 kastryčnika zaplanavanaje abmierkavańnie zakonaprajektu z pradstaŭnikami biznesovych źviazaŭ.

«Kodeks Respubliki Biełarusi ab ziamli» dziejničaje z 23 lipienia 2008 hodu. Apošnija źmieny i dapaŭnieńni ŭ Ziamielny kodeks byli pryniatyja ŭ 2015 hodzie.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ8

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Hazpram» nie admoviŭsia ad płanaŭ budavać u Biełarusi zavod pa vytvorčaści ZPH

Troch turkmienaŭ, jakija atrucilisia ŭ Lidzie pahankami, udałosia adkačać2

Žychary Smaljanaŭ na Aršanščynie adrestaŭravali kamień na mahile Tamaša Zana FOTY

Biełaruś i Rasija damovilisia pa 107 sa 110 punktaŭ płana zbližeńnia na nastupnyja try hady. Ale samy važny padvis15

«Ryzykavać samalotam nie chaciełasia». Čamu biełarusy płaciać amal 200 jeŭra za vybar daty pierasiačeńnia miažy1

Tramp prapanavaŭ pierajmienavać Armuzski praliŭ u svoj honar9

Natalla Kalehava raskazała pra dapamohu biełaruskim uciekačam, svaju siamju, staŭleńnie da Cichanoŭskaj. I patłumačyła, chto takija «babry» i «zajcy»44

U Indaniezii novy padviesny most pierakuliŭsia padčas uračystaha adkryćcia. Ludzi ŭpali z vyšyni1

«Z padniatym kuzavam praciahnuŭ ruch». U Rečyckim rajonie hruzavik paškodziŭ puciepravod pry dziŭnych abstavinach

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ8

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić