Učora ŭviečary na Ubareviča rabotniki jaślaŭ-sada vyjavili na hanku pitona. Jaho adłavili supracoŭniki MNS i pieradali ŭ zaapark. Jak stała viadoma Tut.by, siońnia ranicaj haspadar zabraŭ pitona.
U jaślach-sadzie № 292 paśla siomaj viečara zastavalisia pracavać tolki zahadčyca i vartaŭnik, dziaciej baćki ŭžo da hetaha času zabrali. U 19.30 vartaŭnik abychodziŭ terytoryju sadka i zaŭvažyŭ, jak darohu ŭ napramku jaślaŭ pierapaŭzaje piton. Tady zahadčyca vyklikała MNS.
— Jon ža nie ahresiŭny. U nas nichto nie panikavaŭ. Vyjšli na vulicu, pačakali pakul pryjedzie MNS, pahladzieli na pitona. Jaho zabrali ratavalniki, my nie sychodzili z terytoryi, pakul jaho nie zabrali. Nichto b z navakolnych damoŭ nie źviarnuŭ uvahi, pakul nie pryjechała mašyna MNS, — raspaviadaje zahadčyca sadam Nina Piatroŭna.
Nina Piatroŭna kaža, što pastaviłasia da situacyi spakojna, usio ž taki heta nie jadavitaja źmiaja. Siońnia ni ŭ supracoŭnikaŭ, ni ŭ baćkoŭ zaniepakojenaści nie było — dzieci pitona nie bačyli.
— Piton idzie na hołas. Vidać, što jon svojski. Ja ź im razmaŭlała na vulicy na terytoryi sada, jon adrazu išoŭ da mianie, — raspaviała žančyna.
Zabraŭšy pitona z sadu, rabotniki MNS pieradali jaho na pieratrymku ŭ zaapark i paviedamili ab pošuku haspadaroŭ. Jak vyśvietliłasia, reptylii kala 5 hadoŭ. Daŭžynia źmiai - 4 mietry, a važyć jana 8 kh.
Jak nam paviedamiła rabotnik zaaparka Alaŭcina Cimaškova-Krasoŭskaja, siońnia ranicaj pitona zabraŭ małady mužčyna «pryjemnaha vyhladu».
— Skazali, što było adkryta akno na pravietryvańnie i jon prosta vypaŭ. Chutčej za ŭsio, kvatera na nižnich pavierchach. Piton, praŭda, vielmi spakojny i dalikatny, jak koška. Miarkujučy pa tym, dzie poŭz piton, jany žyvuć niedaloka ad sadka.

Kamientary