Novy vierš hišpanki, jakaja vyvučyła biełaruskuju movu i piša na joj.
Kab ja viedała, što viasna
Praciahniecca tolki chvilinu,
Kab ja viedała, što raka
Zamierźnie ŭzimku z taboj,
Kab ja viedała, što duša
Nia vytryvaje bolš pakutaŭ,
Kab ja viedała, što pčała
Z pčałoju — jašče nia roj…
Ja b stała cieniem
Tvaich noh,
Kab iści razam z taboju,
Cieniem
Tvaich dumak,
Kab maryć razam z taboju,
Cieniem
Tvajho cieniu,
Kab dychać tolki taboju,
I nie zaminać nikoli
Tabie, tabie, tabie…
Ciapier čytajuć
Žonka adhavorvała padpałkoŭnika DFR brać chabary, a toj kazaŭ «atrymaju pałkoŭnika — i na piensiju»: pieršaja piensija pryjšła ŭžo na aryštancki rachunak
Žonka adhavorvała padpałkoŭnika DFR brać chabary, a toj kazaŭ «atrymaju pałkoŭnika — i na piensiju»: pieršaja piensija pryjšła ŭžo na aryštancki rachunak
Topavy pierakładčyk pajechaŭ u Biełaruś mianiać pašpart — i sieŭ za danaty. «KDB pahladzieŭ na sumu i vyrašyŭ, što nichto ŭ zdarovym rozumie nie moža vydatkavać stolki ŭłasnych hrošaj»
Kamientary