Ułada

Łukašenka padziakavaŭ Ščotkinaj

Alaksandr Łukašenka abjaviŭ padziaku ministru pracy i sacyjalnaj abarony Maryjanie Ščotkinaj.

«Hetaj uznaharody jana ŭdastojena za šmathadovuju plonnuju pracu, značny asabisty ŭkład u farmiravańnie i realizacyju dziaržaŭnaj sacyjalna-ekanamičnaj palityki», — havorycca ŭ paviedamleńni pres-słužby prezidenta.

Adpaviednaje rasparadžeńnie kiraŭnik dziaržavy padpisaŭ 19 listapada.

Maryjana Ščotkina naradziłasia 20 listapada 1958 hoda na vostravie Kaldzin Murmanskaj vobłaści. U 1982 hodzie skončyła Leninhradski dziaržaŭny ŭniviersitet imia Ždanava pa śpiecyjalnaści «fizika», u 2007 hodzie — Akademiju kiravańnia pry prezidencie Respubliki Biełaruś pa śpiecyjalnaści «dziaržaŭnaje kiravańnie sacyjalnaj śfieraj».

Z 1982 hoda pa 1985-y pracavała inžynieram vytvorčaha abjadnańnia «Intehrał» zatym — nastaŭnicaj fiziki, namieśnikam dyrektara škoły, dyrektaram škoły, načalnikam upraŭleńnia adukacyi administracyi Frunzienskaha rajona Minska.

Z 2003 hoda pa 2005-y — namieśnik kiraŭnika administracyi Leninskaha rajona Minska, z 2005 hoda pa 2007-y — staršynia kamiteta pa pracy, zaniataści i sacyjalnaj abaronie Minharvykankama.

Z 2007 hoda pracavała na pasadzie namieśnika ministra, pieršaha namieśnika ministra pracy i sacyjalnaj abarony. Z 4 śniežnia 2009 hoda — ministr pracy i sacyjalnaj abarony Biełarusi.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek3

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

Deficyt rasijskaha biudžetu za pieršy kvartał akazaŭsia bolšy, čym płanavałasia na hod5

Tramp paabiacaŭ adnavić masavanyja abstreły Irana ŭ vypadku nievykanańnia sapraŭdnaha pahadnieńnia1

«Karaleva kietaminu» atrymała 15 hadoŭ turmy pa spravie ab śmierci akciora Mećju Pery

Illa Protas debiutavaŭ u NCHŁ

«Zhadajcie hety kavałak lodu!» Tramp sustreŭsia z hienieralnym sakratarom NATA i znoŭ zahavaryŭ pra Hrenłandyju1

Ci sapraŭdy karyčnievyja jajki bolš karysnyja za biełyja?2

Samy darahi dom u sakaviku nabyli ŭ elitnym pasiołku pad Minskam1

Tramp na sustrečy z Rute pastavić pytańnie pra vychad ZŠA z NATA21

Mahiloŭ — horad krasovak, a Brest — stalica «leaparda». «Miehatop» skłaŭ abutkovuju kartu Biełarusi3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek3

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić