Nie dačakaŭšysia adkazu ad biełaruskich uład, aktyvisty źviarnulisia da Juščanki.

U traŭni‑červieni 2007 hoda ŭ Ščakatoŭskim lesie pad Homielem byli znojdzienyja pareštki ludziej. Pavodle miascovym žycharam, čas ad času na pavierchni ziamli źjaŭlajucca čałaviečyja kości. Aficyjnyja struktury hetamu uvahi nie nadajuć.
Pavodle słovaŭ aktyvista Vitala Rymašeŭskaha:
«Pieršymi na miesca masavych katavańniaŭ prybyli homielskija aktyvisty. Nijakich raskopak tam jašče na toj momant nie viałosia. Jany znajšli hetaje miesca samastojna».
Chutka viarnuŭšysia ŭ Ščakatoŭski les, aktyvisty ŭbačyli, što tam užo viaducca raskopki, jakija ažyćciaŭlaŭ 52‑hi śpiecyjalizavany pošukavy bataljon Ministerstva abarony Biełarusi. Jak stała viadoma, na tym miescy byli znojdzienyja pareštki 70‑ci čałaviek, jakija vajskoŭcy zapakavali ŭ całafanavyja miaški i pieradali na časovaje zachavańnie ŭ Prybytkoŭski sielski saviet. Pavodle słovaŭ Vitala Rymašeŭskaha:
«Kali jany pryjechali praz dva tydni na toje miesca, tam užo vialisia raskopki, pryčym miascovyja aktyvisty znajšli tam hilzy, byli ŭ hetych jamach i boty. Žaŭniery ž hetaha bataljonu śćviardžali, što ni hilzaŭ, ni pareštkaŭ adziežy niama. Z hetaha možna zrabić vysnovu, što heta sproba sakryć, schavać stalinskija złačynstvy».
Pra toje, što heta pareštki nie achviaraŭ časoŭ apošniaj vajny, a ludziej, zabitych enkavedystami, śviedčać i žychary navakolnych viosak — sučaśniki tych padziejaŭ. Hety zapis aktyvisty zrabili ŭ časie naviedvańnia adnoj z takich viosak:
«Heta było ŭ 37‑m hodzie. Heta ludzi, rasstralanyja ŭ časie represij. Heta našy baćki, i na našych baćkach pasadzili les i chočuć zakryć heta ŭsio».
Arhkamitet ušanavańnia pamiaci achviaraŭ stalinskich represijaŭ piśmova źviartaŭsia z patrabavańniami dać jasnaść u hetaj spravie i da Ministerstva abarony, i da miascovych uładaŭ, u tym liku da namieśnicy staršyni Homielskaha rajvykankamu Natalli Aksionavaj, adnak nijakaha adkazu na svaje dopisy nie atrymaŭ.
Zdavacca aktyvisty nie źbirajucca. I pryčyna dla taho vielmi istotnaja — jak stałasia viadoma, u adpaviednaści ź isnym płanam zabudovy Homiela, na miescy rasstrełaŭ u Ščakatoŭskim lesie musiać źjavicca novyja mikrarajony. Tamu arhkamitet pa ŭšanavańni pamiaci, pavodle jaho siabra Viačasłava Siŭčyka, pastaviŭ pierad saboju kankretnyja mety:
«Infarmacyja, jakoj my vałodajem z vykanaŭčych strukturaŭ, pakazvaje, što tam pachavanyja mienavita achviary stalinskich represijaŭ. Tamu pieršaja meta — patrabavać ad uładaŭ pryznać hety fakt. I druhaja nie mienš važnaja zadača — heta patrabavać kompleksnych sistemnych raskopak pa ŭsim lasnym masivie i abaviazkova z udziełam ekśpiertaŭ, jakija b prezientavali biełaruskuju hramadskaść, bo ŭ nas šmat prablemaŭ mienavita tamu, što ŭłady ŭtojvajuć infarmacyju, što ŭ pryncypie davoli niedarečna. Bo razmova idzie ab tym, što adbyvałasia vielmi daŭno, i heta ŭsio treba pryznać».
Arhkamitetu z vusnaŭ miascovych žycharoŭ stała taksama viadoma, što na miescy ciapierašniaha Ščakatoŭskaha lesu ŭ 1937‑m hodzie enkavedysty rasstrelvali taksama i pryviezienych žycharoŭ susiedniaj z Homielščynaj Čarnihaŭskaj vosbłaści Ukrainy. Z hetaj nahody arhkamitet ušanavańnia pamiaci achviaraŭ stalinskich represijaŭ źviarnuŭsia da prezidenta Ukrainy Viktara Juščanki z prośbaj dać daručeńnie kampietentnym słužbam pravieryć sa svajho boku viersiju vyvazu z Čarnihaŭščyny ŭ Nova‑Bielicu (jašče adzin nazoŭ hetaha žachlivaha miesca) i rasstrełu tam represavanych hramadzianaŭ Ukrainy.
Kamientary