Afiša11

«Biełaruskija pošuki rostu albo Ekanomika pavodle Eklezijasta»

Latučy ŭniviersitet zaprašaje na lekcyju ekanamista Alaksandra Čubryka.

Latučy ŭniviersitet u miežach cykła «Urbi et Orbi» ładzić publičnuju lekcyju ekanamista, dyrektara Daśledčaha centra IPM Alaksandra Čubryka «Biełaruskija pošuki rostu, albo Ekanomika pavodle Eklezijasta».

Lekcyja adbudziecca 30 maja ŭ kanfierenc-zale hatela «Jeŭropa» (Internacyjanalnaja, 28), pačatak u 18.30. Uvachod volny.

Pošuki krynic rostu — hałoŭnaja zadača «sapraŭdnych ekanamistaŭ». Śmit vyvučaŭ pryčyny i pryrodu bahaćcia narodaŭ. Paśla Vialikaj depresii adny ekanamisty prapanoŭvali dziaržavie aktyŭna stymulavać ekanomiku, druhija — baranili pryncypy volnaha rynku, ale ahulnaja meta była adna — rost. Paźniej dziela taho, kab «zrabić biednyja krainy bahatymi», paŭstali cełyja arhanizacyi. Ci varta kazać, što Biełaruś u svaich pošukach nie vynajšła ŭłasny šlach, ale prajšła ściažynami inšych?

Šlach Biełarusi ad 2000 hoda možna padać nastupnym čynam. Pierš my prajšli praz časy, kali asnovaj rostu byli inviestycyi. Chacia heta bolš pravilna było b nazvać «paŭstavańniem novych budynkaŭ», bo vytvorčyja inviestycyi tady adyhryvali druhasnuju rolu. Tady (prykładna 2006–2007 hady) da apiryšča na inviestycyi dadaŭsia pošuk krynicaŭ ich finansavańnia. Maŭlaŭ, kolki nam treba? Aha. Voś pradadamo trochi dziaržaŭnaj majomaści, pazyčym — i budzie čym finansavać rost. Hety šlach vielmi chutka pryvioŭ krainu da pieršaha kryzisu (2009).

Tut užo dadaŭsia apošni składnik našych pošukaŭ: stabilizacyjnyja kredyty. I stend-baj MVF, i pazyka Suśvietnaha banka (nievialikaja), i paźniejšy kredyt Antykryzisnaha fondu mieli peŭnyja patrabavańni nakont reformaŭ. Paśla karotkaha ŭzdymu ekanomiku napatkaŭ čarhovy — hłybiejšy — kryzis 2011. Potym — peŭnaja libieralizacyja, za jakoj — čarhovy pošuk vonkavych krynicaŭ finansavańnia rostu dy abviestka madernizacyi (=investycyjaŭ) «novaj» panacejaj. I…koła zamknułasia.

Madeli i teoryi, jakija lažać u asnovie našych pošukaŭ rostu, daŭno pryznanyja akademičnaj navukaj nieadpaviednymi bazavym pryncypam ekanomiki jak sacyjalnaj navuki: jany nie ŭličvajuć, jakim čynam ludzi reahujuć na stymuły. Pra heta hruntoŭna i daścipna napisaŭ amierykanski ekanamist Uiljam Isterli ŭ svaim daŭnim artykule 1998 hoda (dy chiba adzin jon!). Ale my čamuści čarhovy raz abcirajem pavucińnie z vykapniovych idejaŭ i rušym pa kole — zahannym. Adzinaje, kudy hety ruch nas pastupova skiroŭvaje — heta «pastka biednaści». Cikavić vyjście z hetaje pastki?

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Były biełaruski milicyjanier šukaje «parodzistuju pryhažuniu». Nazyvaje siabie miljanieram, a sam sudzicca z byłoj žonkaj za alimienty21

Były biełaruski milicyjanier šukaje «parodzistuju pryhažuniu». Nazyvaje siabie miljanieram, a sam sudzicca z byłoj žonkaj za alimienty

Usie naviny →
Usie naviny

Redaktarka «Biełsata» Alina Koŭšyk papiaredziła pra fejkavyja paviedamleńni, razasłanyja machlarami ad jaje imia

Maładuju ajcišnicu z Innowise Group asudzili za palityku5

Haryć naftapierapampoŭnaja stancyja ŭ Baškartastanie

«Za ŭsio, uklučajučy ramont, vyjdzie $10 000 pa kursie». Jak minčuk buduje dom z marskoha kantejniera5

Biełaruska mocna schudnieła na aziempiku i raskazvaje, čamu heta ciažka28

Ułaśnik «Miasnoj hubierni» prasoŭvaje na estradu vaśmihadovuju dačku. Jana ŭžo paśpieła zaśviacicca ŭ akcyi ŭ padtrymku Łukašenki13

Iran admoviŭsia vieści pieramovy z ZŠA biez vykanańnia piaci ŭmoŭ8

U Biełarusi stali stavić aŭtamaty ź picaj. Jaki tam asartymient?1

Trahiedyja Čornaj carkvy. Jak u 1920‑ia navukoŭcy sprabavali ŭratavać pomniki BSSR ad praletaryjaŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były biełaruski milicyjanier šukaje «parodzistuju pryhažuniu». Nazyvaje siabie miljanieram, a sam sudzicca z byłoj žonkaj za alimienty21

Były biełaruski milicyjanier šukaje «parodzistuju pryhažuniu». Nazyvaje siabie miljanieram, a sam sudzicca z byłoj žonkaj za alimienty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić