Ekanomika22

Da 2015 hoda płanujecca madernizavać 18 lnozavodaŭ

Da 2015 hoda ŭ Biełarusi płanujecca madernizavać 18 lnozavodaŭ, čatyry ź ich sumarnaj mahutnaściu 36 tys. ton ilnovałakna na 1 studzienia 2013 hoda ŭžo technična pieraasnaščany.
Ab hetym paviedamiŭ ministr sielskaj haspadarki i charčavańnia Leanid Zajac 22 studzienia na pasiadžeńni prezidyuma Savieta ministraŭ. Na im u liku inšych razhladaŭsia kompleksny biźnies-płan raźvićcia lnianoj haliny ŭ 2013–2015 hadach.

U 2013 hodzie płanujecca technična pieraasnaścić šeść ilnozavodaŭ z mahutnaściu 60 tys. ton, a ŭ 2014–2015 hadach — jašče vosiem zavodaŭ ahulnaj mahutnaściu 80 tys. ton, paviedamiŭ ministr. Jon patłumačyŭ, što na techničnaje pieraasnaščeńnie lnasiejučych sielhasarhanizacyj i lnozavodaŭ u 2013–2015 hadach płanujecca nakiravać 2 trłn. 853 młrd. rubloŭ, u tym liku na madernizacyju lnozavodaŭ — 1 trłn. 428 młrd. rubloŭ, a na zakupku śpiecyjalizavanaj techniki — 1 trłn. 425 młrd. rubloŭ.

Jak paviedamili ŭ pres-słužbie Saŭmina, u jakaści hałoŭnaha miechanizmu dasiahnieńnia rentabielnaj pracy na ŭzroŭni lnasiejučych arhanizacyj praduhledžvajecca pavyšeńnie ŭradžajnaści lnotrasty da 36 c/ha z atrymańniem jaje siaredniaha numara 1,5 u 2013 hodzie.
Da 2015 hoda ŭradžajnaść ilnotrasty płanujecca davieści da 39 c/ha z atrymańniem siaredniaha numara 1,75.

«Vykonvacca pastaŭlenyja zadačy buduć za košt pavieličeńnia kancentracyi pasievaŭ na adnu lnasiejučuju arhanizacyju da 2015 hoda da 550 ha, vydzialeńnia lnozavodam ilnoprydatnych vornych ziamiel, žorstkaha vykanańnia halinovaha rehłamientu vyroščvańnia lnu, uklučajučy nieabchodnyja normy ŭniasieńnia ŭhnajeńniaŭ, vykarystańnie intehravanaj kompleksnaj abarony raślin, vykanańnie ahratechničnych terminaŭ ziamiel, siaŭby i ŭborki lnu», — adznačyli ŭ Saŭminie. Adnak, dadali ŭ pres-słužbie, nieabchodna taksama zabiaśpiečyć haspadarki jakasnaj śpiecyjalizavanaj uboračnaj technikaj i pabudavać sučasnyja schoviščy dla lnotrasty.

Na dumku prem'jer-ministra Michaiła Miaśnikoviča, kompleksny biźnies-płan raźvićcia lnianoj haliny ŭ 2013–2015 hadach pavinien być dapracavany. Heta daručana zrabić na praciahu dvuch tydniaŭ, źviarnuŭšy asablivuju ŭvahu na pytańni madernizacyi ekanomiki haliny ŭ cełym i arhanizacyju jaje struktury. «Nieabchodna pryniać kančatkovaje rašeńnie pa aptymizacyi kolkaści lnozavodaŭ, a taksama hłybini ich madernizacyi, ukazać terminy i ŭmovy finansavańnia hetych rabot», — adznačyŭ Miaśnikovič.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Kola Łukašenka skončyŭ univiersitet — ci trapić jon pad bližejšy pryzyŭ u armiju ci zmoža adkasić?

Kola Łukašenka skončyŭ univiersitet — ci trapić jon pad bližejšy pryzyŭ u armiju ci zmoža adkasić?

Usie naviny →
Usie naviny

Vyjšaŭ albom, pryśviečany paŭstancam 1863 hoda. Jon składajecca z 300 fotapartretaŭ5

Hierman Href nazvaŭ pytańnie, jakoje chvaluje ŭsich rasijan — jak maha chutčejšaje skančeńnie vajennych dziejańniaŭ6

Pažar patušyli, ale kvatery zalili. Śpiecyjalisty pra toje, jak acanić škodu1

U Ratamcy rastłumačyli, čamu ŭładalnikam koniej nie praciahnuli damovy3

«Maja pazicyja adnosna siłavikoŭ paśla pieramohi prostaja». Eks-palitviazień pra škłoŭskuju kałoniju, padpolle i «karelickuju spravu»6

U 2021 hodzie vypusknica admoviłasia pacisnuć ruku Hihinu na ŭručeńni dypłoma. Ciapier BDU nie choča jaho paćviardžać41

Kaleśnikava raskazała pra sustreču z dypłamatam, jaki ŭdzielničaŭ u vyzvaleńni palitviaźniaŭ5

U Mieksicy źjaviŭsia svoj Betmien, jaki paluje na vuličnych złodziejaŭ i pryviazvaje ich da lichtarnych słupoŭ FOTY2

Paśla Kitaja Łukašenka skirujecca ŭ Indanieziju3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kola Łukašenka skončyŭ univiersitet — ci trapić jon pad bližejšy pryzyŭ u armiju ci zmoža adkasić?

Kola Łukašenka skončyŭ univiersitet — ci trapić jon pad bližejšy pryzyŭ u armiju ci zmoža adkasić?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić