Andrej Rasinski. Kadry11

U Miensku adbyŭsia I Maładziovy fest videarolikaŭ «Kinahrań»

25-26 krasavika ŭ mienskim kinateatry «Centralny» pad apiekaj Biełdziaržuniversytetu j Mienharvykankamu prajšoŭ maładziovy videafest.

25-26 krasavika ŭ mienskim kinateatry «Centralny» prajšoŭ I Adkryty maładziovy haradzki fest videarolikaŭ «Kinahrań». Ideja akcyi naradziłasia ŭ Biełdziaržuniversytecie – i znajšła padtrymku ŭ Mienharvykankamie.

Maładyja ludzi pradstavili na fest 44 pracy. Pieravažnaja bolšaść ź ich źniataja na studyi STS Biełaruskaha ŭniversytetu, byli roliki, stvoranyja ŭ Akademii mastactva – i navat u škole.

Stužki byli raźmierkavanyja pavodle naminacyj:

«Moj Miensk» (pieramoh narys «Horad majho supakoju» Mašy Kuračovaj)

«Serca na dałoni» («Žyvi..» Taciany Mastykinaj)

«Student's life» («Sumleńnie» Aleny j Alaksieja Rabčanki – chatniaja zamaloŭka-klip pra studentak, jakija rychtujuć šparhałki)

«Najlepšaja aperatarskaja praca» («Tak kazaŭ Kahi» Alaksieja Maroza j Fiodara Niemcava – za dzivosnyja rakursy žanhlora)

«Najlepšaja ihravaja stužka» («Lalka» Aleny Dzienisievič – pra hierainiu, jakaja śnić dziciačyja kašmary)

«Najlepšaja dakumentalnaja stužka» («Raskažy mnie, vobłaka» Andreja Kuciły – pra chvorych dzietak, jakim pryvieźli lalku).

Chacia karciny byli stvoranyja amatarami dyj pačatkoŭcami, u ich jość žyvaść i zaŭvažny patencyjał.

Tak student Biełaruskaha ŭniversytetu Andrej Kuciła pradstaviŭ na feście adrazu niekalki svaich filmaŭ, jakija jon zrabiŭ sam, ci z udziełam siabroŭ (tvorčaje abjadnańnie KNR – Kuciła, Nalivajka, Ramaško). Ichnija stužki vyłučajucca siužetam, aperatarskaj i režyserskaj pracaj. «Spatkańnie» - ihravy žart pra luboŭnuju sustreču; «Blizkaje-dalokaje» - paetyčny narys pra Žyrovičy, a «Radyjokropka» - niestandartny partret viaskovaje Biełarusi.

Siabry žury Ludmiła Pierahudava j Siarhiej Kaćjer paprasili maładych aŭtaraŭ pakazać filmy j na inšych videaakcyjach.

Roliki I Maładziovaha festu možna pahladzieć na sajcie ITV.by.

Taksama 27 krasavika ŭ «Domie kino» a 19.00 kinavideaprakat i Biełaruskaja Akademija mastactvaŭ pradstaŭlaje «Kina-art pa-biełarusku», dzie taksama buduć inšyja stužki maładych tvorcaŭ.

Usie padziei

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Kab zabić Chamieniei, izrailskaja raźviedka ŭzłamała darožnyja kamiery ŭ Tehieranie i adklučyła vyški mabilnaj suviazi2

Kab zabić Chamieniei, izrailskaja raźviedka ŭzłamała darožnyja kamiery ŭ Tehieranie i adklučyła vyški mabilnaj suviazi

Usie naviny →
Usie naviny

20 hadoŭ tamu ŭ Biełarusi pačali źbirać iranskija «Samandy». Jak ciapier jany vyhladajuć i kolki kaštujuć?8

Spahadu da zabitaha Chamieniei vyklikajuć zdymkami jaho nibyta zabitaj unučki. Ale što dakładna viadoma pra hetu historyju?10

Na pažary ŭ Maładziečnie zahinuli troje. Adzin ź ich skoknuŭ z akna i raźbiŭsia

Miełanija Tramp upieršyniu staršynstvavała na Radzie Biaśpieki AAN FOTAFAKT6

Bialacki viarnuŭsia ŭ fejsbuk: «Nivodnaha dnia ŭ turmie ja nie škadavaŭ za zroblenaje»1

Pobač z Kolem Łukašenkam časta možna bačyć adnaho i taho ž achoŭnika. Chto jon taki?8

Zialenski prapanavaŭ arabskim lidaram dapamahčy źbivać iranskija drony, kali jany pierakanajuć Pucina pajści na pieramirje

Ukrainskaj zbornaj na Paralimpijadzie zabaranili vykarystoŭvać formu z vyjavaj karty krainy2

Z 1 sakavika źjavilisia dziciačyja sadki dla małych da dvuch hadoŭ. Što pra heta dumajuć baćki?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kab zabić Chamieniei, izrailskaja raźviedka ŭzłamała darožnyja kamiery ŭ Tehieranie i adklučyła vyški mabilnaj suviazi2

Kab zabić Chamieniei, izrailskaja raźviedka ŭzłamała darožnyja kamiery ŭ Tehieranie i adklučyła vyški mabilnaj suviazi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić