Unikalnaja znachodka ci mistyfikacyja? Dajviery padniali z dna Drysy idała
Kali jon sapraŭdny, to jamu tysiača hadoŭ.
Kali jon sapraŭdny, to jamu tysiača hadoŭ.
Z dna raki Drysa (Rasonski rajon, Viciebskaja vobłaść) minskija dajviery sumiesna z połackimi archieołahami padniali dziŭny abjekt — draŭlanuju statuju, anałahaŭ jakoj niama ŭ słavianskim śviecie. Jana stajała pad vadoj na hłybini troch-čatyroch mietraŭ. Artefakt pryvieźli ŭ Minsk dla padrabiaznaj ekśpiertyzy. Dziŭnaj zdajecca i historyja jaho vyjaŭleńnia.
Padvodny palaŭničy schapiŭsia za idała 20 hadoŭ tamu
U 1991 hodzie dva padvodnyja palaŭničyja, amatary z Połacka, apuskalisia ŭ race Drysa, kali adzin ź ich schapiŭsia za draŭlanuju aporu, kab supraćstajać płyni. Zirnuŭšy, za što jon uziaŭsia, palaŭničy pad uražańniem zapomniŭ toje miesca, adnak vialikaha značeńnia ŭbačanaj postaci z čałaviečym abliččam nie nadaŭ... Praz 20 hadoŭ u hutarcy sa znajomym archieołaham jon uspomniŭ pra draŭlanuju statuju na dnie raki. Śpiecyjalisty ździejśnili apuskańnie ŭ pakazanym miescy, i, da svajho ździŭleńnia, vyjavili znachodku mienavita tam, dzie 20 hadoŭ nazad jaje ŭbačyŭ palaŭničy.
— Pra idała daviedalisia, tolki kali siarod znajomych hetych padvodnych palaŭničych źjaviŭsia čałaviek, jaki zachaplajecca archieałohijaj, Anatol Bielčyk. Jon znajomy sa mnoj, i, jak tolki pačuŭ pra statuju, raspytaŭšy ŭ palaŭničych padrabiaznaści, paviedamiŭ pra heta mnie, — raspaviadaje zahadčyk kafiedry historyi Połackaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta Dzianis Duk. — My vyjechali na miesca znachodki, panyrać i achnuli...
Idał važyć pad 150 kh (!)
Było pryniata rašeńnie padniać statuju z vady. Pa dapamohu połackija archieołahi źviarnulisia da minskaha dajvinh-kłuba «Kapitan Morhan».
— Padymali my jaho kala hadziny, — uspaminaje kiraŭnik dajvinh-kłuba «Kapitan Morhan» Viačasłaŭ Ramanovič. — Idał vielmi ciažki, kiłahramaŭ pad 150! Zrobleny jon ź vialikaha suka duba, jaho asnova była ŭsia zasypanaja piaskom, tamu spačatku my razmyli jaho z dapamohaj hruntasosa, zatym z dapamohaj śpiecyjalnaha, hruba kažučy, pavietranaha šara padniali nad dnom, spłavili ŭniz pa płyni da vodmieli, adkul i dastali na pavierchniu.
Znachodka suśvietnaha značeńnia
Pa słovach Dzianisa Duka, ab padobnych znachodkach možna tolki maryć.
— Dla słavianskaha śvietu heta ŭnikalnaja znachodka! Heta artefakt suśvietnaha maštabu, — zachopleny śpiecyjalist. — Heta dziŭny źbieh akaličnaściaŭ, što jon zachavaŭsia i nam udałosia jaho znajści.
Pa słovach ekśpierta, statuja mahło apynucca ŭ race paśla taho, jak na prylehłaj terytoryi było pryniata chryścijanstva: tady naŭmysna źniščalisia pahanskija idały.
— Vierahodna, hety idał byŭ spaleny, ale ahoń nieistotna paškodziŭ jaho nižniuju častku, paśla čaho jaho skinuli ŭ raku. A raka vydatna zachoŭvaje dreva, asabliva dub, — tłumačyć surazmoŭca. — Važna, što fihura zastałasia stajać u viertykalnym stanoviščy, bo kali b jon upaŭ, zastaŭsia b lažać na dnie, pachavany piaskom ...
Pa nazirańniach Viačasłava Ramanaviča, źvierchu idał byŭ prycisnuty niekalkimi biarvionami, mabyć, pavalenymi na jaho za tysiaču hadoŭ.
Vyšynia staražytnaha statui kala 1 m 20 sm, šyrynia — 1 m 3 sm, dyjamietr stvała — 70 sm u samym šyrokim miescy, a ŭ samim vuzkim — 60 sm.
— Jaho vaha, pryblizna, 150-200 kh, vielmi ciažki, — adznačaje Dzianis Duk. — Učatyroch jaho ledź-ledź zahruzili ...
Uzrost idała vyśvietlić ekśpiertyza
Kali było pryniata rašeńnie ab uźniaćci artefakta, archieołahi stali šukać ŭstanovu, hatovuju arhanizavać dalejšuju kansiervacyju i restaŭracyju znachodki — bo dreva, vyniataje z vady, dzie jano znachodziłasia kala tysiačy hadoŭ, moža surjozna paškodzicca. Instytut historyi Akademii navuk pahadziŭsia pravieści nieabchodnyja pracedury z nastupnym ekspanavańniem idała ŭ muziei.
— Paśla praviadzieńnia ekśpiertyzy možna budzie dakładna skazać jaho ŭzrost, vyznačyŭšy hod, kali było śsiečanaje dreva, — kaža Dzianis Duk. — Pryblizna heta časy chryścijanizacyi połackaj ziamli, XI-XII st. Ale całkam moža apynucca, što idał moh patrapić u vadu i značna raniej, u vyniku niejkaha kataklizmu.
Jak adznačaje śpiecyjalist, stvoł duba, ź jakoha zrobleny stod, vypileny, paśla čaho jon byŭ mocna abčasany siakieraj, a potym z dapamohaj dołata była zroblena skulptura.
— Jość ślady, jakija śviedčać, što dreva piłavali, a piły ŭ nas pačali ŭžyvać tolki z VI-VII st., — źviartaje ŭvahu Dzianis Duk.
Pa słovach Viačasłava Ramanaviča, idał vyjaŭleny ŭ miescy raki, atočanym lesam.
— Miarkujučy pa ŭsim, kaliści tam byŭ dosyć nasieleny rajon, — miarkuje jon. — U akruzie šmat kurhanoŭ, samyja staryja ź jakich datujucca VI st. Mahčyma, tam było kapišča, a potym raka źmianiła svaju płyń.
Viales abo Piarun?
Stod adpravili na kansiervacyju ŭ Minsk, u Instytut historyi Nacyjanalnaj akademii navuk, dzie budzie vyznačany jaho ŭzrost. Vyniki ekśpiertyzy buduć viadomyja prykładna praź miesiac.
Videa: Viačasłaŭ Ramanovič.
Kamientary