Aleś Pałynski. Vierš z nahody adjezdu Michaleviča i pryjezdu Pucina
Z nahody adjezdu z krainy
Alesia Michaleviča dy pryjezdu ŭ krainu
Uładzimira Pucina.
Ja ŭžo nie naiŭny prastak,
Nie čytaju kazki pra Hierdu i Hretel.
A nas prymušajuć žyć tak,
Jak byccam ruiny dahetul
Stralajuć ŭ upor.
Bor,
Partyzanski bor,
Pasiečany kulami svaich i čužyncaŭ —
Našym prodkam niamy dakor —
Nie zastałosia ni karaloŭ, ni pryncaŭ.
Ich rolu na padmostkach dvaccać pieršaha vieku
Vykonvajuć žaki,
Prydumanyja Francuzskaj revalucyjaj leki —
Načnyja žachi.
Doktaru Hiljatenu
Nie śnilisia našyja hałovy.
Chto b dapisaŭ na Bierlinskuju ścienu
Łozunhi našaju movaj?
Što ž ty, deputat niejkaha tam sklikańnia,
Łaješsia?
Staŭ prezidentam — dyk lakuj hnojny mor,
Bo klanusia svajoj volaju —
Ty dačakaješsia
Času,
Kali ruiny nacyi
Strelać ŭ upor.
Kamientary