Palitźniavolenuju Taćcianu Korsakavu ŭ SIZA KDB źmiaščali ŭ «miakki pakoj» i pakidali bieź pitnoj vady
Palitźniavolenyja Taćciana i Dźmitryj Korsakavy za kratami amal 10 miesiacaŭ. U červieni 2026 hoda ich asudzili pavodle troch artykułaŭ Kryminalnaha kodeksa, u tym liku za «zdradu dziaržavie». Dźmitryju sud pryznačyŭ 14 hadoŭ kałonii, Taćcianie — 12 hadoŭ kałonii, a ich dačce Piełahii zavočna prysudzili 11 hadoŭ pazbaŭleńnia voli. Pravaabaroncam «Viasny» stała viadoma, što da suda kala piaci miesiacaŭ muža i žonku ŭtrymlivali ŭ SIZA KDB, dzie na Taćcianu akazvali cisk: jaje pazbaŭlali dostupu da lekaŭ, źmiaščali ŭ «miakki pakoj» i prymušali stajać pa 12 hadzin za čyrvonaj linijaj.

Dźmitryja i Taćcianu Korsakavych zatrymali 26 vieraśnia 2025 hoda paśla pieratrusu ŭ ich kvatery. Miesiac tamu siamji vynieśli surovy prysud. Baćkoŭ abvinavacili pavodle č. 1 art. 356 KK (zdrada dziaržavie), č. 4 art. 295 KK (niezakonnyja dziejańni ŭ dačynieńni da ahniastrelnaj zbroi, bojeprypasaŭ i vybuchovych rečyvaŭ) i č. 3 art. 333‑1 KK (niezakonnaje pieramiaščeńnie praź miažu atrutnych rečyvaŭ, ahniastrelnaj zbroi, bojeprypasaŭ, vybuchovych rečyvaŭ). Piełahiju zavočna pryznali vinavataj pavodle č. 1 art. 356 KK (zdrada dziaržavie).
Pieršyja paŭhoda Korsakavych ŭtrymlivali ŭ SIZA KDB. Tam u Taćciany i Dźmitryja pačalisia prablemy sa zdaroŭjem. Pavodle słovaŭ krynicy «Viasny», supracoŭniki KDB akazvali na žančynu cisk:
jaje prymušali stajać pa 12 hadzin za čyrvonaj linijaj u kamiery; źmiaščali ŭ «miakki pakoj», dzie nie davali vady, a pakidali tolki misku ź pierasmažanaj rybaj.
Pry hetym namieśnik načalnika SIZA kazaŭ joj, što źjaŭlajecca jaje asabistym dyjetołaham.
Viadoma, što palitźniavolenaja nie pryznavała vinu, što mahło stać pryčynaj takoha cisku.
Taksama Taćciana skardziłasia, što nie moža atrymać dostup da svaich lekaŭ. Pa słovach samoj palitźniavolenaj, u jaje hipiertanija i cukrovy dyjabiet 2‑ha typu, jaki kantralujecca miedykamientoznaj terapijaj i nie patrabuje insulinaterapii.
Na voli žančyna prymała mietfarmin dla lekavańnia dyjabietu. Adnak u SIZA jana rehularna sutykałasia ź ciažkaściami pry atrymańni nieabchodnych lekaŭ.
Za čas źniavoleńnia Taćciana, pa jaje słovach, straciła kala 20 kiłahramaŭ. Akramia taho, jana skardziłasia na pastajanna padvyšany cisk. Dačka Taćciany raspaviała, što ŭ apošnija try hady ŭ maci byli surjoznyja prablemy z kalennym sustavam. Jana raskazała, što ŭ kalenie nazapašvałasia vadkaść, praz heta žančynie rehularna rabili injekcyi, kab jana mahła samastojna pierasoŭvacca.
Akramia prablem sa zdaroŭjem, palitźniavolenaja praktyčna była pazbaŭlenaja mahčymaści padtrymlivać suviaź ź blizkimi. Pavodle infarmacyi «Viasny», listy da Taćciany praktyčna nie dachodziać.
Niezadoŭha da zakančeńnia śledstva, Taćcianu pieraviali ź SIZA KDB u SIZA-1 na Kaladzičach dla aznajamleńnia z materyjałami spravy.
Paśla adnaho z takich naviedvańniaŭ jana viarnułasia ŭ kamieru ŭ ślazach. Žančyna raspaviała, što ŭbačyła, u jakim stanie znachodzicca jaje muž. Pry jakich abstavinach heta adbyłosia — padčas asabistaj sustrečy abo pa fota — krynicy nieviadoma.
Pra padrabiaznaści svajoj kryminalnaj spravy Taćciana amal nie raspaviadała. Adnak, jak adznačaje krynica «Viasny», jana kazała, što jaje pieraśled źviazany z tym, što dačka žyvie va Ukrainie, a padčas śledstva asnoŭnyja pytańni byli pryśviečanyja mienavita joj.
Pa słovach dački, u Dźmitryja padčas utrymańnia ŭ SIZA KDB taksama značna pahoršyŭsia stan zdaroŭja. Jana raspaviała, što jašče da zatrymańnia ŭ mužčyny byli prablemy sa zdaroŭjem, jakija mahli abvastrycca ŭ źniavoleńni.
Ciapier muž i žonka znachodziacca ŭ SIZA-1 u Minsku i čakajuć razhladu apielacyjnych skarhaŭ.
«Kali ja daviedałasia ab prysudzie baćkam, straciła prytomnaść». Siamju ź Minska asudzili za «zdradu dziaržavie» i «kantrabandu zbroi»
Siamiejnaj pary rabotnikaŭ dziciačaha sadka dali za «zdradu dziaržavie» i «kantrabandu zbroi» 12 i 14 hadoŭ. Voś što kažuć siabry siamji
Siamju ź Minska buduć sudzić za zdradu dziaržavie i kantrabandu zbroi. Ich, padobna, zatrymali na miažy — voś što viadoma
A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam
Kamientary