U maroznym Minsku ŭsio adno zimujuć redkija pieralotnyja ptuški
Sioleta navukoŭcy i vałanciory praviali štohadovy ŭlik ptušak, jakija zimujuć u Minsku i jaho vakolicach. Praz chałodnaje nadvorja kolkaść ptušak značna skaraciłasia: ich amal na 40% mienš, čym minułaj anamalna ciopłaj zimoj. Ale ŭsio adno naličyli kala 8 tysiač asobin, piša Sb.by.

Sioleta bolšaść vadajomaŭ zamierzła, tamu miescaŭ dla žyćcia čajkam i kačkam zastałosia niašmat. Tym nie mienš, śpiecyjalisty zafiksavali 27 vidaŭ ptušak, siarod jakich siem — «čyrvanaknižniki».
Siarod inšych na Śvisłačy zaŭvažyli redkich kačak — šyłachvostku (1 asobinu) i śvijaź (2 asobiny).

I ŭžo sapraŭdnaj redkaściu stała sustreča z dvuma haršnepami (vid kulikoŭ). Heta vielmi skrytnaja ptuška, jakuju navat letam ubačyć u nas składana, a jaje zimoŭka ŭ našych šyrotach — źjava ŭnikalnaja.
Arnitołahi adznačajuć, što choć ahulnaja kolkaść ptušak i źmienšyłasia, Minsk usio roŭna zastajecca važnym prytułkam dla redkich vidaŭ u maroznyja časy.
Rybaki vyratavali ŭ Pastaŭskim rajonie redkuju ptušku
Pad Brestam ludzi ad dušy ratavali lebiedziaŭ, vysiakajučy na sažałcy lod. Ale karyść ad hetaha sumnieŭnaja
Biełaruska paviesiła karmušku dla ptušak za aknom. Hladzicie, chto da jaje prylacieŭ
U Ivanavie sotni kačak trapili ŭ ledzianuju pastku
«Škada budzie, kali zahinie». Pad Mahilovam užo niekalki tydniaŭ sprabujuć uratavać busła, jaki zastaŭsia zimavać
Ahientka Kardaš vykarystoŭvała seks, kab źbirać infarmacyju pra kalinoŭcaŭ i zavierbavać ukrainskaha kamandzira. A kurataru KDB pisała pra jaho: «Moj łoch»
Kamientary