Śviet11

Iran pačynaje «pasieŭ abłokaŭ», kab zmahacca z nastupstvami samaj suchoj vosieni za apošnija 50 hadoŭ

Na fonie samaj suchoj vosieni za apošnija 50 hadoŭ ułady Irana pačali apieracyi pa tak zvanym «pasievie abłokaŭ», kab štučna vyklikać apadki i źmiakčyć nastupstvy žorstkaha vodnaha kryzisu.

Tak ciapier vyhladaje niekali paŭnavodnaja raka Łavasan, jakaja zabiaśpiečvała vadoju stalicu krainy Tehieran. 11 listapada 2025 hoda. Fota: Fatemeh Bahrami / Anadolu via Getty Images

Jak paviedamlaje CNN sa spasyłkaj na Nacyjanalny centr prahnazavańnia nadvorja Irana, kolkaść apadkaŭ pa ŭsioj krainie skaraciłasia na 89% u paraŭnańni sa šmathadovymi siarednimi pakazčykami. Dla Irana heta ŭžo piaty hod zasuchi zapar, a klučavyja vadaschoviščy imkliva mialejuć.

Pieršyja apieracyi pa «pasievie abłokaŭ» byli praviedzieny ŭ basiejnie voziera Urmija na paŭnočnym zachadzie krainy. Samaloty raspylajuć u abłokach chimičnyja rečyvy, jakija stymulujuć vypadzieńnie daždžu. Hetaja technałohija vykarystoŭvajecca ŭ Iranie ŭžo nie pieršy hod.

Nastupstvy zasuchi asabliva vidavočnyja na prykładzie voziera Urmija. Jašče dva dziesiacihodździ tamu jano było najbujniejšym na Blizkim Uschodzie, pryciahvała turystaŭ i padtrymlivała miascovuju ekanomiku. Siońnia ž na jaho miescy ŭtvarajecca salanaja raŭnina, a na bierazie stajać iržavyja, nieruchomyja łodki.

Vostry deficyt vady ŭžo vyklikaŭ tryvohu nakont zabieśpiačeńnia pitnoj vadoj bujnych haradoŭ, uklučajučy stalicu Tehieran. Ułady sprabujuć skaracić spažyvańnie vady, a žychary adčajna jaje ekanomiać, kab paźbiehnuć katastrofy. Ekśpierty adznačajuć, što źmieny klimatu značna paharšajuć i biez taho składanuju situacyju.

Kiraŭnik Nacyjanalnaha daśledčaha centra pa «pasievie abłokaŭ» Machamad Miechdzi Džavadzijan-Zade zajaviŭ, što apieracyi z vykarystańniem samalotaŭ i bieśpiłotnikaŭ praciahnucca da siaredziny maja. Jon padkreśliŭ, što ŭ zasušlivych umovach Irana hety mietad vykarystoŭvajecca, kab pavialičyć kolkaść apadkaŭ u vadazbornych basiejnach.

Kamientary1

  • Žvir
    18.11.2025
    A nia tre bylo šachiedy kramliu pastaŭliać. Usio zakanamierna, Allach adviarnuŭsia ad baradačoŭ praz spravy ich niadobryja.

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?20

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?

Usie naviny →
Usie naviny

Unikalny teleskop viarnuli na vierchniuju placoŭku absiervatoryi Minskaha płanietaryja1

Biełarusa, jaki źbiraŭsia na kancert u Frankfurcie i prapaŭ, znajšli praz try tydni2

Dziadok: «Nijakaja palityčnaja meta nie kaštuje žyćcia ludziej»? U vas nul razumieńnia palityki i nul razumieńnia žyćcia72

Biełarus adzin pabudavaŭ u Polščy draŭlany dom za 86 hadzin. Kolki jon kaštuje i ci možna ŭ im žyć zimoj?7

U čyhunačnaj katastrofie ŭ Ispanii zahinuli bolš za 40 čałaviek2

Pad Brestam testujuć novuju raźmietku

ZŠA papiaredzili krainy Piersidskaha zaliva pra mahčymyja ŭdary pa Iranie paśla vybaraŭ — WSJ4

U Rasii paśla ataki dronaŭ zahareŭsia chimzavod «Azot». Jon pastaŭlaje syravinu dla vytvorčaści vybuchoŭki1

«Paśla pieršaha zabojstva ź im raźviałasia žonka». Što viadoma pra šmatdzietnaha Siarhieja sa Stolinskaha rajona, jaki paśla vyzvaleńnia z kałonii zabiŭ troch čałaviek3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?20

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić