Biełaruski palitołah syhraje bandyta ŭ polskim kryminalnym sieryjale
Aktyvist i palitołah Siarhiej Marcaleŭ jašče ŭ 2000‑ch maryŭ syhrać ruskaha bandyta ŭ kryminalnym sieryjale, jaki hladzieŭ pa polskim telebačańni. Tady heta zdavałasia amal nierealnym.

Ale niadaŭna biełarusa zaćvierdzili na epizadyčnuju rolu ŭ papularnym polskim sieryjale. I hrać jon budzie bandyta z SND, jaki razmaŭlaje pa-polsku z akcentam. Most pahavaryŭ ź Siarhiejem pra šlach da zdymačnaj placoŭki i ŭvasableńnie daŭniaj mary.
Siarhiej Marcaleŭ — biełaruski aktyvist, palitołah, były palitviazień. Na prezidenckich vybarach 2010 hoda jon byŭ kiraŭnikom štaba Mikałaja Statkieviča. U 2020 hodzie pracavaŭ z pradprymalnikam i hramadskim dziejačam Mikałajem Aŭtuchovičam, jaki paźniej pa palityčnych artykułach (u tym liku «teraryzm» i «zdrada dziaržavie») atrymaŭ 25 hadoŭ pazbaŭleńnia voli. Marcaleŭ zajmaŭsia infarmacyjnym supravadžeńniem, vioŭ Telegram-kanał i sacsietki.
Na «Biełaruśfilmie» zarablaŭ na abiedy
Upieršyniu na zdymačnuju placoŭku Siarhiej trapiŭ u Biełarusi. Paśla prezidenckich vybaraŭ 2010 hoda i nastupnych pratestaŭ na płoščy Niezaležnaści ŭ Minsku jaho, tady kiraŭnika štaba Mikałaja Statkieviča, aryštavali i asudzili ŭmoŭna na dva hady za «parušeńnie hramadskaha paradku».
— Byŭ pad pastajannym nahladam milicyi. Mianie nikudy nie brali na pracu — ni hruzčykam, ni kudy-niebudź jašče. Ja pisaŭ materyjały dla ŚMI, ale ŭładkavacca aficyjna było niemahčyma. Adzinaje miesca, dzie ŭdavałasia zarabić chacia b na abied, — heta praca statystam na «Biełaruśfilmie». Płacili vielmi drenna, ale navat hetyja minimalnyja hrošy dla mianie byli vyratavańniem, — raspaviadaje jon.
«Hety bahiemny flor»
Paśla pierajezdu ŭ Polšču ŭ 2021 hodzie Siarhiej znoŭ akunuŭsia ŭ kino, ale ŭžo ź inšym nastrojem.
— Spačatku heta było žadańnie viarnucca ŭ hetuju śfieru, hety bahiemny flor. Režysior i zdymačnaja hrupa stvarajuć zusim niepieradavalnuju atmaśfieru. Heta bolš, čym hrošy. Statysty atrymlivajuć paraŭnalna nievialikuju apłatu, ale sama kinošnaja mituśnia, tvorčy praces i znajomyja tvary stvarajuć nastroj. Asabliva pryjemna bačyć akcioraŭ i režysioraŭ, jakija źviartajucca z pavahaj, jak z roŭnymi, dziakujuć za ŭdzieł. I choć za dzień pracy na budoŭli možna zarabić bolš, u masoŭcy ty atrymlivaješ maralnaje zadavalnieńnie ad taho, što robiš, — kaža Siarhiej.
U krasaviku hetaha hoda jon zvolniŭsia z pastajannaj pracy, i kino stała dla jaho asnoŭnym sposabam padtrymlivać ścipły biudžet. Za hety čas jon užo paŭdzielničaŭ u niekalkich dziasiatkach sieryjałaŭ, rekłamnych rolikaŭ i filmaŭ u jakaści statysta.
Siarhiej kaža, što taki sposab zarobku pryciahvaje mnohich, chto apynuŭsia ŭ Polščy nie pa svajoj voli — ukraincaŭ i biełarusaŭ. Na placoŭcy jon sustrakaŭ žurnalistaŭ, aktyvistaŭ i navat viadomaha biełaruskaha barda.
Za epizadyčnyja roli płaciać u 4—7 razoŭ bolš, čym statystam
Adbor u masoŭku prachodzić praz ahienctva. Režysior adpraŭlaje tudy zajaŭku, i kali kandydat padychodzić pa ŭzroście i źniešnaści, ahienctva adpraŭlaje jaho fatahrafii pamočniku režysiora. Pavodle statystyki Siarhieja, u siarednim ź dzieviaci zajavak piać-šeść atrymlivajuć adabreńnie.
Staŭki na ŭdzieł u masoŭcy vahajucca ad 100 da 150 złotych ( 27‑40 dalaraŭ) za dzień, načnyja zdymki apłačvajucca vyšej — kala 200 złotych (55 dalaraŭ).
— Kali prapanujuć bolšuju staŭku, konkurs vyšejšy. Kali płaciać kala 100 złotych za dzień, konkursu moža i nie być — moža być niedabor.
Hanarary za epizadyčnyja roli, pavodle słoŭ Siarhieja, u 4—7 razoŭ bolšyja, čym u statystaŭ. Staŭka moža zaležać ad abjomu tekstu.
— Kali syhraješ piać epizodaŭ, ciabie ŭnosiać u Dziaržaŭny rejestr kinaakcioraŭ Polščy. Za hałoŭnuju rolu ŭ kamiercyjnaj rekłamie možna atrymać dziasiatki tysiač złotych — heta, skažam tak, samy vysoki bonus, jaki moža zarabić pačatkoviec u kinaindustryi, — tłumačyć Siarhiej.
Pa jaho słovach, možna hadami chadzić u masoŭku, kab prapanavali niešta bolš surjoznaje. Tamu važna naviedvać kastynhi i prapanoŭvać svaje pasłuhi ahienctvam. Jany ŭnosiać akcioraŭ u bazu dadzienych — i ŭ luby momant mohuć adhuknucca. Heta šaniec trapić u rekłamu abo epizod — tam nie tolki hanarar vyšejšy, ale i proźvišča akciora źjaŭlajecca ŭ tytrach.
Uspomniŭ nulavyja
Niadaŭna Siarhieju prapanavali rolu ŭ papularnym polskim kryminalnym sieryjale na adnym z kanałaŭ. Raskryvać padrabiaznaści jon nie moža pavodle ŭmovaŭ damovy, kaža tolki, što heta epizadyčnaja rola ruskamoŭnaha bandyta z adnoj z krain SND.
— Mnie pierazvaniŭ asistent režysiora i paviedamiŭ, što jany zacikaŭlenyja ŭva mnie. Kab prajści dalej, treba było vyvučyć na pamiać scenu i zapisać videa, dzie ja čytaju repliki svajho piersanaža, a niechta — repliki inšych, — raspaviadaje Siarhiej.
Kali biełarus kančatkova atrymaŭ paćviardžeńnie roli, uspomniŭ nulavyja hady i sieryjał, jaki hladzieŭ amal kožny dzień. Tady jaho pryciahvała mienavita rola bandyta — buntara, jaki supraćpastaŭlaje siabie hramadstvu, časam žorstkaha, časam vysakarodnaha, ale zaŭsiody charyzmatyčnaha. Ciapier akazałasia, što daŭniaja mara zbyłasia mienavita tak, jak Siarhiej sabie ŭjaŭlaŭ.
 
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
        
Kamientary
Nie našyja kaštoŭnaści.
Heta skažony vobraz ramantyčnaha hieroja, jaki supraćstaŭlaje siabie inšym. Pieršapačatkova tvorca abo hienij-navukoviec, paśla z dapamohaj pop-kultury i hienij-złačynca. Vobraz papularny ŭ Rasiei, bo tam bolš uvahi da złačynstvaŭ, a nie da kultury i navuki. Biaskoncyja detektyvy i sieryjały pra kryminalnaje žyćcio i padziei.
Kali amal nie pracuje maral, to ŭ pryvabnyja rysy zapisvajuć chacia b charyzmatyčnaść.
Pad apisańnie žorstkaha bandyta-charyzmatyka, jaki topča hramadstva i jaho normy, padychodzić i Łukašenka.
(U Biełarusi isnuje blizki, pry hetym i trochi inšy vobraz: pychlivaha chataskrajnika-praroka, jaki supraćstaŭlaje siabie prafannamu "narodcu".
Taksama prykmieta chvoraha hramadskaha žyćcia.)
Biełaruski pratest nie taki. Hramadstva supraćstaŭlała siabie niespraviadlivaj bandyckaj uładzie i staviła hodnaść i spraviadlivaść vyšej za usiu hetuju nakručanuju "ramantyku".