Hramadstva

«Ukaz pryniaty, a jak heta pavinna pracavać, prydumaj sam». Što dumajuć nastaŭniki pra zabaronu mabilnikaŭ u škołach

Najbolš rezanansnaj u piedahahičnych kalektyvach stała tema zabarony mabilnych telefonaŭ — u tym liku na pierapynkach. Nastaŭnikaŭ niepakoić najpierš toje, jak arhanizavać biaśpiečnaje zachoŭvańnie pryład, piša «Fłahštok».

«Ukaz ministerstva pryniało, ale ałharytm, jak heta pavinna pracavać, prydumaj sam», — kaža adzin ź piedahohaŭ.

Nastaŭniki tłumačać, u čym prablema. Telefony dzieci zdajuć na pieršym uroku, paśla jaho nastaŭnik pavinien źmiaścić ich u biaśpiečnaje miesca, a naprykancy dnia — pajści, zabrać i razdać:

«Uźnikaje šmat pytańniaŭ. Nie ŭsie prychodziać da pieršaha ŭroka (naprykład, byŭ u paliklinicy, praspaŭ), nie ŭsie zastajucca da apošniaha (zachvareŭ, treba dadomu pa siamiejnych abstavinach). Chto idzie pa jaho telefon? Ci jon sam idzie da dyrektara? Sakratar vydaje?»

Piedahohi adznačajuć, što mnohija situacyi nijak nie prapisany i heta budzie prablemaj:

«Ujavim: nastaŭnik spuskajecca z treciaha paviercha z karobkaj, u jakoj 30 telefonaŭ, spatyknuŭsia, upuściŭ karobku, telefony raźbilisia. Chto niasie materyjalnuju adkaznaść?»

U škole №38 Homiela šafu dla hadžetaŭ pastavili pobač z vachtaj. Fota: «Biełka»

Ukaz pryniaty, ale ŭmovy nie stvorany, ličać nastaŭniki, i kažuć, što jość šmat prykładaŭ ź inšych krain — ich vopyt možna było b pieraniać, a nie «vynachodzić rovar»:

«U ZŠA taksama zabaraniajuć telefony, ale tam jość indyvidualnyja jačejki, dzie zachoŭvajecca forma i inšyja asabistyja rečy, u tym liku telefon».

Adna z vopytnych nastaŭnic prakamientavała novaŭviadzieńni i adznačyła, što nie va ŭsim zhodnaja z pazicyjaj Ministerstva adukacyi:

«Telefony pieraškadžajuć navučalnamu pracesu niepasredna padčas uroka, bo adciahvajuć uvahu ŭ mnohich vučniaŭ, asabliva mienš matyvavanych. Akramia taho, vykarystoŭvajuć telefony dla atrymańnia infarmacyi i śpisvajuć padčas pravieračnych rabot. Tamu razumna prychodzić, kłaści telefon u skryniu ź jačejkami da ŭroka, paśla ŭroka — zabirać».

Piedahoh ličyć, što pierapynak — heta asabistaja prastora vučnia, i ŭ hety čas karystańnie telefonam całkam dapuščalnaje:

«Ad hetaha my ŭžo nikudy nie dzieniemsia, pakul nie budzie stvorana stacyjanarnaja sistema zachoŭvańnia asabistych rečaŭ. Viadoma, na pierapynku dzieci pavinny rychtavacca da nastupnaha ŭroka, paŭtarać, ale nie ŭsie heta robiać — prymusić niemahčyma, dy i nie atrymajecca».

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Maje śpinahryzy sa mnoj». Cichanoŭskaja raskazała, što ŭžo vybiraje dla dziaciej škołu ŭ Varšavie12

«Maje śpinahryzy sa mnoj». Cichanoŭskaja raskazała, što ŭžo vybiraje dla dziaciej škołu ŭ Varšavie

Usie naviny →
Usie naviny

Čamu hetuju piśmieńnicu XIX stahodździa tak časta ekranizujuć? U čym jaje fienomien?2

Jak nam pa-biełarusku pieradavać paniaćcie wellness?29

FIFA vyklučyła mahčymaść pieranosu finału čempijanatu śvietu z-za lasnych pažaraŭ u Kanadzie

Siamiora supracoŭnikaŭ składa Wildberries u Tamboŭskaj vobłaści zahinuli ŭ vyniku ataki ŭkrainskich dronaŭ11

Tłušč pamierłych ludziej staŭ novym trendam u kaśmietałohii3

Kala Nacyjanalnaj biblijateki vystraiłasia vialikaja čarha na dydžej-set na dachu FOTY1

Navukoŭcy ŭpieršyniu vyjavili padobnuju da Ziamli płanietu z atmaśfieraj2

Kitajski startap vypuściŭ ŠI-madel, jakaja abyšła amierykanskija anałahi9

Zialenski anansavaŭ adkryćcio archivaŭ pa Vałynskaj trahiedyi23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Maje śpinahryzy sa mnoj». Cichanoŭskaja raskazała, što ŭžo vybiraje dla dziaciej škołu ŭ Varšavie12

«Maje śpinahryzy sa mnoj». Cichanoŭskaja raskazała, što ŭžo vybiraje dla dziaciej škołu ŭ Varšavie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić