Historyja

U Budsłavie archieołahi adkapali staražytny padmurak kaścioła

Padčas archieałahičnych raskopak u Budsłavie navukoŭcy znajšli kamienny padmurak pieršaha kaścioła, jaki, chutčej za ŭsio, byŭ pabudavany ŭ pieršaj pałovie XVII stahodździa. Pra heta paviedamiŭ Instytut historyi Nacyjanalnaj akademii navuk Biełarusi.

Fota: t.me/iinanb

Ciapier u Budsłavie viadziecca rekanstrukcyja Kaścioła Uniebaŭziaćcia Najśviaciejšaj Dzievy Maryi. Płanujecca, što hety chram stanie važnym katalickim centram krainy. U raskopkach udzielničajuć i historyki z NAN Biełarusi.

Fota: t.me/iinanb

Padčas daśledavańniaŭ byli znojdzienyja častki staroha padmurka — jany častkova znachodziacca pad sučasnym kaściołam, ale asnoŭnaja častka, u tym liku i babiniec (piaredniaja častka chrama), — za jaho miežami.

Fota: t.me/iinanb

Pavodle źviestak archieołahaŭ, budynak mieŭ pamiery prykładna 26 na 13 mietraŭ, byŭ nakryty čarapicaj, a ścieny byli pafarbavanyja vochraj. Pad kaściołam była raźmieščanaja krypta — padziemnaje pamiaškańnie, vierahodna, dla pachavańniaŭ.

Fota: t.me/iinanb

11 maja 2021 hoda ŭ kaściole ŭ Budsłavie zdaryŭsia mocny pažar. Pažarniki zmahalisia z ahniom kala siami hadzin. U vyniku całkam zhareŭ dach nad centralnaj častkaj chrama, a taksama paciarpieŭ unikalny baročny arhan — samy vialiki ŭ Biełarusi.

Kaścioł u Budsłavie źjaŭlajecca značnym pomnikam architektury i historyi. Kamienny chram uzvodziŭsia z 1633 pa 1783 hod, a ŭpieršyniu ŭ dakumientach jon zhadvajecca jašče ŭ 1504 hodzie. Siońnia jon viadomy jak Nacyjanalny sanktuaryj Maci Božaj Budsłaŭskaj.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Usie naviny →
Usie naviny

U centry Minska pradajuć zavodski korpus za vielizarnyja hrošy1

«My ŭsie byli na roŭnych». Były polski mytnik z Babroŭnikaŭ raskazaŭ pra ŭdzieł u kantrabandzie cyharet ź Biełarusi6

«Pravał, dumaju. Kapiec». Sieviaryniec raskazaŭ, jak Milinkievič skaryŭ viaskoŭcaŭ dy lesavikoŭ na samaj miažy z Rasijaj5

Cukierbierh apisaŭ u ese svajo bačańnie raźvićcia štučnaha intelektu3

Rasijski deputat Dziarždumy Vital Miłonaŭ raskazaŭ, što zabivaŭ na vajnie suprać Ukrainy5

Pucin zajaviŭ, što nikoli ničoha nie bajaŭsia9

Sud u Siryi zavočna prysudziŭ Bašara Asada da śmiarotnaha pakarańnia

My niapravilna vybirajem čas ježy

Łukašenka zadumaŭsia, jak ažyvić naradžalnaść, kab my nie źnikli jak nacyja38

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić