Ekanomika22

Stała viadoma, kolki ludziej u Biełarusi pakarali za padziež žyvioły

Alaksandr Łukašenka 29 maja razam z kiraŭnictvam Saŭmina abmiarkoŭvaŭ «histaryčny maksimum» padziažu žyvioły. Jon zładziŭ raznos čynoŭnikam i zapatrabavaŭ ad staršyni Kamiteta dziaržkantrolu i hienprakurora dałažyć, kolki vinavatych «pasadzili za heta». Ale akazvajecca, na toj momant Łukašenka ŭžo viedaŭ ličby. Heta vynikaje ź lista, jaki KDK adpraviŭ jamu jašče 20 traŭnia. Dakumient akazaŭsia ŭ rasparadžeńni vydańnia «Lusterka» pry dapamozie Belpol.

Zdymak ilustracyjny

List KDK za podpisam jaho kiraŭnika Vasila Hierasimava Alaksandru Łukašenku adpravili 25 traŭnia. Jon staŭ adkazam na daručeńnie razabracca ŭ situacyi z padziažoŭ bujnoj rahataj žyvioły. Łukašenka daŭ jaho jašče 15 traŭnia.

Atrymlivajecca, patrabujučy 29 traŭnia ad KDK i Hienprakuratury zavieści kryminalnyja spravy i pasadzić vinavatych, Łukašenka ŭžo viedaŭ kolkaść pryciahnutych da adkaznaści.

U dakumiencie, jaki apynuŭsia ŭ rasparadžeńni «Lusterka», kiraŭnik KDK śćviardžaje, što za ŭvieś 2024-y i pieršyja čatyry z pałovaj miesiacy 2025-ha viedamstva pryciahnuła da roznych vidaŭ adkaznaści bolš za 1400 čałaviek. U tym liku 30 staršyniaŭ rajvykankamaŭ i 55 ich namieśnikaŭ, jakija kuryrujuć pytańni sielskaj haspadarki.

«Pa faktach złačynstvaŭ, źviazanych z utojvańniem padziažu, ustanoŭlenych KDK i Hienieralnaj prakuraturaj, raspačata 378 kryminalnych spraŭ, u tym liku orhanami finansavych rasśledavańniaŭ — 48», — havorycca ŭ liście.

Hierasimaŭ taksama adznačyŭ, što vinavatym vystaŭlenaja suma naniesienaj škody «na sumu kala 702,5 tysiač rubloŭ».

Paśla narady ŭ Łukašenki 29 traŭnia ministr sielskaj haspadarki i charčavańnia Juryj Horłaŭ paviedamiŭ žurnalistam dziaržaŭnych ŚMI statystyku śmiarotnaści bujnoj rahataj žyvioły. Pa danych čynoŭnika, za 2024 hod padziož skłaŭ 147,9 tysiačy hałoŭ, a za čatyry miesiacy 2025-ha — 52 tysiač.

KDK pryvodzić takija ž ličby, ale bolš detalova. Praviarajučyja adznačyli, što ŭ 2024-m kolkaść zahinułych karoŭ, bykoŭ i cialat vyrasła na 19% u cełym pa krainie. Horš za ŭsio situacyja była ŭ Mahiloŭskaj (rost na 35%), Minskaj (23%) i Homielskaj (22%) abłaściach.

Za pieršyja čatyry miesiacy hetaha hoda mocna pahoršyłasia situacyja ŭ Viciebskaj vobłaści (plus 35% da anałahičnaha pieryjadu 2024-ha), taksama ŭ Hrodzienskaj i Homielskaj abłaściach (pa 10%).

Hierasimaŭ taksama paviedamiŭ Łukašenku, što ŭ struktury padziažu žyvioły karovy jak letaś, tak i ŭ pieršyja miesiacy 2025-ha zajmajuć amal tracinu, a cialaty da šaści miesiacaŭ — bolš za pałovu (53%).

Viedamstva taksama adznačaje, što «pryčyny padziažu žyvioły zastajucca niaźmiennymi z hodu ŭ hod».

«U asnoŭnym jany abumoŭlenyja parušeńniami technałohij karmleńnia (kala 53%), utrymańnia žyvioły (kala 45,3%), adsutnaściu naležnaj technałahičnaj dyscypliny», — piša Hierasimaŭ.

Taksama KDK dadaje, što ŭ kožnaj piataj sielskahaspadarčaj arhanizacyi bujnuju rahatuju žyviołu kormiać niajakasnymi karmami. A ŭ kožnaj druhoj arhanizacyi «vyjaŭlenyja niedachopy, jakija ŭ nastupnym mahli paŭpłyvać na zdaroŭje i zachavanaść žyvioły».

Pry hetym kiraŭnik KDK vinavacić u paharšeńni situacyi ŭrad, abłvykankamy i rajvykankamy, jakija nie pryniali «vyčarpalnych mier». Viedamstva taksama adznačaje niedastatkovuju pracu miascovych uładaŭ pa zakryćci vakansij vieterynaraŭ i zaatechnikaŭ.

Akramia taho, na dumku dziaržkantrolu, niama naležnaha kantrolu za pieršasnym ulikam pahałoŭja, z-za čaho «stvarajecca spryjalnaja situacyja dla ŭtojvańnia jaho padziažu».

Kamientary2

  • Josik
    10.06.2025
    Jołupień, jedź u rasieju korpacca ŭ aharodzie, jak ty kaliści kazaŭ ab svaim dalejšym žyćci. Pryvatniku viarni ŭsio dy ludziam, chto choča trymać karovu. Viarni ziamlu pad travu dla nasielnictva. Paskudniki, kudy svaje śmiardziučyja łyčy paŭsoŭvajecie, abaviazkova biada zdarajecca, što miedycyna, što adukacyja, što sielskaja haspadarka. Ničoha vy nie ŭmiejecie i nie ŭmieli nikoli. Pačytajcie, čym adroźnivajecca kałhas ad saŭhasa, i zrazumiejecie, što dyrektar saŭhasa na svajoj pasadzie łajdak. Dyk kudy taki kiraŭnik moža dziaržavu pryvieści? Tolki da kraju jamy.
  • daviedka
    10.06.2025
    Nakazali liš 30 priedsiedatielej rajispołkomov, potomu čto ostalnych užie śniali.

Ciapier čytajuć

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami9

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami

Usie naviny →
Usie naviny

«Pradali 1647 kupiur za 3 dni». Ažyjataž vakoł pamiatnaj banknoty Nacbanka nie ścichaje3

Stała viadoma jašče pra adnaho biełarusa, jaki vajavaŭ na baku Rasii i trapiŭ u pałon1

U paŭdniovaj Jeŭropie prajšli mitynhi suprać turystaŭ

Susiedzi zrabili kuchniu ŭ łodžyi, i ciapier u susiedziaŭ čuvać zvon posudu

«Abzvońvajem dziaciej, unukaŭ». Čynoŭniki z ruletkami pajšli praviarać vyšyniu travy na ŭčastkach biełarusaŭ20

Maładziečancy ciaham troch dzion nazirali za maładoj kačkaj, jakaja zvaliłasia ŭ kałodziež fantana ŭ parku1

U Biełarusi zaŭvažyli fłaminha?

Stała viadoma, chto źjaŭlajecca chedłajnieram Schodu nieabyjakavych — mierapryjemstva apanientaŭ Cichanoŭskaj22

Namieśnika načalnika biełčyhunki Dułuba buduć sudzić pa dvuch artykułach. Jaho zatrymali za chabar, a doma znajšli jašče $3 młn

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami9

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić