Nadvorje

Sinoptyki raskazali, jakim byŭ chałodny i daždžlivy maj u hetym hodzie

Ciaredniaja pa Biełarusi tempieratura pavietra za maj 2025 hoda skłała +10,9°S, što nižej za klimatyčnuju normu na 2,5°S, paviedamlaje Biełhidramiet.

 

Najbolš chałodnaj vydałasia druhaja dekada sa siaredniedekadnaj tempieraturaj na 4,2°S nižej za normu.

Bolšuju častku miesiaca stajała chaładnavataje nadvorje i navat dniom tempieratura pavietra ŭ asnoŭnym znachodziłasia ŭ miežach +10 +15°S. Da kanca miesiaca ŭ asobnyja dni pavietra prahravałasia da +20 +25°S.

Maksimalnaha značeńnia tempieratura pavietra dasiahnuła 24 maja na stancyi Mahiloŭ i skłała 26,8°S.

Zamarazki dla traŭnia ličacca charakternaj źjavaj, u pačatku miesiaca paŭtaralnaść ich u pavietry składaje 50-70%, da kanca miesiaca jany rehistrujucca prykładna ŭ 5-10% hadoŭ.

Minimalnaja tempieratura pavietra adznačana na stancyi Łyntupy 9 maja i skłała -5,2°S.

Na praciahu miesiaca było adznačana ad 9 da 18 daždžlivych dzion (dzion z sumaj apadkaŭ za sutki 1 mm i bolš) pry normie 9-10 dzion.

Za miesiac u siarednim pa krainie vypała 100 mm apadkaŭ, što skłała 158 pracentaŭ klimatyčnaj normy.

Maj hetaha hoda zaniaŭ čaćviortaje miesca pa sumie apadkaŭ u ranžyravanym šerahu nazirańniaŭ ad najbolš vilhotnaha da najbolš suchoha, pačynajučy z 1945 hoda.

Na bolšaj častcy terytoryi krainy vypała 100-200 pracentaŭ klimatyčnaj normy apadkaŭ, a ŭ niekatorych rajonach centralnaj i paŭnočnaj častki ad 230 pracentaŭ da 290 pracentaŭ.

Byli pieravyšany miesiačnyja maksimumy apadkaŭ za maj na stancyjach: Jeziaryšča —179 mm (papiaredni rekord 139 mm u 2003 h.), Połack — 183 mm (papiaredni rekord 181 mm u 2005 h.), Marjina Horka — 164 mm (papiaredni rekord u 2003). 153 mm (papiaredni rekord 148 mm u 2014 h.), a na stancyi Słuck paŭtaryŭsia rekord 1952 h. — 120 mm.

Na stancyjach Jeziaryšča i Narač taksama byli pieravyšany sutačnyja maksimumy apadkaŭ za maj, vypała 52 mm (papiaredni rekord 45,4 mm u 1994 h.) i 67,4 mm (papiaredni rekord 39 mm u 2014 h.) adpaviedna.

U Viciebskaj, Minskaj i Homielskaj abłaściach takaja vialikaja kolkaść apadkaŭ dla hetych rehijonaŭ adznačana druhi raz za apošnija 80 hadoŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dziaŭčyna z-pad Maładziečna niekalki miesiacaŭ žyła ŭ Hdańsku na vulicy. Jana raskazała pra svajo niaprostaje žyćcio3

Dziaŭčyna z-pad Maładziečna niekalki miesiacaŭ žyła ŭ Hdańsku na vulicy. Jana raskazała pra svajo niaprostaje žyćcio

Usie naviny →
Usie naviny

Ad 5 rubloŭ za štuku i bukiety da 45 rubloŭ. Na Kamaroŭcy zaćvili pivoni

Na terytoryi Biełarusi zabłakavali tyktok-kanały Cichanoŭskaj i Łatuški15

Łatvija razvaročvaje pasažyrskija aŭtobusy i viartaje ich u Biełaruś. Voś u čym pryčyna16

U finskim sieryjale rasijanie vysadžvajuć desant z samalota «Biełavija». Što robiać Suomi?9

Suśvietny bank prahnazuje najhoršaje dziesiacihodździe dla hłabalnaha rostu z 1960-ch hadoŭ2

Markiełaŭ, Nahornaja i Hudzilin adkryvajuć u Vilni prastoru z łaźniaj8

Miadzinski choča adpravić hiensaku NATA padručnik historyi, kab dakazać, što «Ukrainy ŭ XII stahodździ nie było»16

U Estonii supracoŭnicu «Rasii siehodnia» asudzili na šeść hadoŭ za dziaržzdradu2

Jašče adno vialikaje skaračeńnie ŭ biełaruskim hiejmdevie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dziaŭčyna z-pad Maładziečna niekalki miesiacaŭ žyła ŭ Hdańsku na vulicy. Jana raskazała pra svajo niaprostaje žyćcio3

Dziaŭčyna z-pad Maładziečna niekalki miesiacaŭ žyła ŭ Hdańsku na vulicy. Jana raskazała pra svajo niaprostaje žyćcio

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić