Kino1313

U biełaruskich kinateatrach kruciać film pra vajnu, ad jakoha zapłakaŭ Pucin. Što heta za kino?

«U śpisach nie značyŭsia» — znakamitaja apovieść pra abaroncu Bresckaj krepaści. Da 80-hodździa pieramohi pa joj źniali film z rasijskim akcioram Uładzimiram Maškovym, u masoŭcy zdymalisia i biełarusy. 

Fota: kadr z trejlera

Hałoŭnyj hieroj hetaj stužki, jak i apovieści, — małady lejtenant Mikałaj Płužnikaŭ. Chłopca pryznačajuć na słužbu ŭ Bresckuju krepaść, i jon pryjazdžaje ŭ horad 21 červienia 1941-ha. Špacyr pa horadzie, vizit u restaran — da krepaści Płužnikaŭ dabirajecca tolki pozna nočču. Jon nie paśpiavaje apaviaścić starejšych aficeraŭ, što prybyŭ, i takim čynam nie traplaje ŭ śpisy bajavoha składa.

Rankam 22 červienia niemcy atakujuć krepaść. Bajavyja sceny pieršych hadzin vajny pakazanyja ŭ filmie jak niazładny verchał: niezrazumieła, chto, kudy i navošta stralaje, što ŭvohule adbyvajecca. Płužnikaŭ zastajecca ŭ krepaści, tam u jaho pačynajecca raman ź Miraj — jaŭrejkaj-kucharkaj, jakaja pracavała ŭ krepaści jak volnanajomnaja. 

Vakoł jość i inšyja aficery, akramia Płužnikava. Naprykład, Uładzimir Maškoŭ hraje staršynu Ściapana Maćviejeviča — dla jaho trochi pierarabili piersanaža, jakoha Vasiljeŭ nazvaŭ u apovieści staršynioj Jahoravičam. Heta pažyły, maciory vajaka, jaki vyhladaje suvorym, ale bližej da kanca stužki raskryvajecca praz hieraičny ŭčynak, jaki mieŭ miesca i ŭ sapraŭdnaj Bresckaj krepaści.

Ironija losu, što takuju historyju ŭvasablaje Maškoŭ — davieranaja asoba Pucina na prezidenckich vybarach i aktyŭny prychilnik rasijskaj ahresii va Ukrainie. Maškoŭ i spradziusavaŭ novuju stužku, a źniaŭ jaje rasijski režysior Siarhiej Karatajeŭ. Histaryčnyja dramy z savieckimi realijami — važny dla jaho žanr: za apošnija niekalki hadoŭ Karatajeŭ papracavaŭ nad detektyvam «Horki 53» pra chruščoŭskija časy, vajennaj dramaj «Praz pryceł» i sieryjałam «U parku Čair» pra čatyroch savieckich dziaŭčat i vajnu.

Ale vierniemsia da hieroja Maškova. Učynak Ściapana Maćviejeviča — adna ź niešmatlikich scen u filmie, jakija vyklikajuć choć trochi emocyj, ale «trochi» — klučavoje słova. Pačatak vajny, los niaščasnaj krepaści, kachańnie ŭ kaziematach i hieraizm — usio heta vyhladaje ŭ stužcy niečym aŭtamatyčnym i paŭsiudnym, nibyta tak i treba było, i praz heta — štučnym.

Fota: kadr z trejlera
Fota: kadr z trejlera

Ale ž asnoŭnaje, čym zapomniłasia «U śpisach nie značyŭsia» — heta verchał z bajavych scen. Zamiest hetaha scenarysty mahli b pasprabavać raskryć hierojaŭ. Jak nakont hłybokaj razmovy ŭ ciemry kaziemata? Abo drobnych situacyj, jakija raskazali b pra hierojaŭ niešta inšaje, akramia ŭra-hieraičnaha naratyvu «sychodzić zahadu nie było»? Što kazać, kali samaje hłybokaje ŭ filmie — radki z Vasiljeva, jakija za kadram čytaje Maškoŭ.

Paśla dziesiacihodździaŭ parazitavańnia na temie vajny varta było b pastavić u lehiendach kropku i pasprabavać raskazać historyju toj vajny z bolš čałaviečnaj pierśpiektyvy, tym bolš apovieść Vasiljeva dla hetaha padychodzić vydatna.

Siužet u filmie rvany, jak i mantaž, hieroi — płoskija i małacikavyja, a hałoŭny piersanaž uvohule niedaravalna blakły. U stužcy jość kampjutarnaja animacyja, ale vidoviščnaj jaje nie nazavieš — takoje adčuvańnie, što kadry davajennaha Bresta malavali ŭ kaziematach «Biełaruśfilma».

Darečy, pra kaziematy: film zdymali ŭ sapraŭdnaj Bresckaj krepaści (u vočy kidajecca, što jaje ścieny nie stali adnaŭlać z dapamohaj hrafiki, kab krepaść vyhladała tak, jak da vajny). Niekatoryja sceny zapisvali ŭ Minsku, biełarusy zdymalisia ŭ masoŭcy.

Biudžet stužki składaje prykładna 12,4 miljona dalaraŭ. Dla paraŭnańnia, hienijalny «Brutalist» z Edryjanam Broŭdzi, jaki vyjšaŭ u 2024-m i pašumieŭ na «Oskary», źniaty za 10 miljonaŭ dalaraŭ.

Supierhierojskija savieckija naratyvy tak uplalisia ŭ śviadomaść rasijskich kinošnikaŭ, što admovicca ad ich składana, navat kali vielmi chočacca. I tak zručna vykarystoŭvać ich ciapier, kali šanavać žyćcio, jak i ŭ saviecki čas, znoŭ nie ŭ modzie.

A finalnaja scena, na jakoj zapłakaŭ Pucin padčas premjery, sapraŭdy moža padacca mocnaj — było b składana całkam zaparoć takuju mocnuju pieršakrynicu jak apovieść Vasiljeva. Chacia, zdajecca, lepš było b jaje ŭvohule nie kranać. 

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary13

  • pypa-chacieŭ-u-tualet
    16.05.2025
    A pra sumiesny parad savieckich i ssaŭskich tam jość? U Bieraści byŭ u 1939
  • Tlo
    16.05.2025
    Nadiejuś biudžiet filma udačno raśpilili, choť komu-to kakaja-to polza ot nieho budiet
  • Čavus
    16.05.2025
    Pamiataju hetu apovieść, jašče z savieckich časoŭ. I tvory Barysa Vasiljeva čytaŭ. Hety piśmieńnik - sapraŭdny frantavik. Jak naš Vasil Bykaŭ. Žanr jaho prozy nazyvali "lejtenantskim". Viadomaja apovieść "A zory tut cichija" - taksama jaho tvor.
    Dumaju, siońnia jon u Rasii byŭ by "inoahientom".

Ciapier čytajuć

Stryžak usio ž pakidaje «Bajsoł»28

Stryžak usio ž pakidaje «Bajsoł»

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja zajmajusia hetym». Džon Koŭł pra vyzvaleńnie Alesia Bialackaha1

Brytanski palityk pryznaŭsia, što braŭ chabar za prasoŭvańnie rasijskich naratyvaŭ. Jaho sprava ŭskryła miechanizm, jak heta robicca6

Pamier škody pry DTZ buduć vyznačać pa-novamu z 15 kastryčnika2

Čamu Ukraina pieramahaje ŭ vajnie35

U Minsku praviali kirmaš «ŁNR»10

Afnahiel raskazaŭ pra vialiki zdabytak 2020-ha, zaŭvažny pa supracoŭnikach Unutranych vojskaŭ, jakija achoŭvali kałonii7

Kiroŭca źbiŭ niećviarozaha piešachoda — što rašyŭ sud?6

U Mielitopali HUR padarvaŭ «buchanku» z rasijskimi apieratarami dronaŭ3

Mahiloŭskim liftam dabaviać chutkaści9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stryžak usio ž pakidaje «Bajsoł»28

Stryžak usio ž pakidaje «Bajsoł»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić