Hramadstva1919

U Biełarusi niedastatkova moładzi i zusim mała dziaciej. U čym pryčyny?

Pavodle danych Instytuta ekanomiki NAN Biełarusi, u krainie ciapier žyvie krychu bolš za 9 miljonaŭ čałaviek. Ale, jak havoryć «Minsk-Navinam» kiraŭnica Centra čałaviečaha raźvićcia i demahrafii Nastaśsia Babrova, heta nie adpaviadaje toj kolkaści nasielnictva, jakaja b mahła być pry siońniašnim uzroŭni achovy zdaroŭja i sacyjalnaj padtrymcy, jakuju jana ličyć vysokaj.

Fota ilustracyjnaje

U Biełarusi zachoŭvajecca vysoki ŭzrovień śmiarotnaści. Pamiraje bolš ludziej, čym naradžajecca. Adnoj z vostrych prablem zastajecca śmiarotnaść mužčyn pracazdolnaha ŭzrostu. Jany pamirajuć praź niaščasnyja vypadki, DTZ, škodnyja zvyčki, jakija pryvodziać da zachvorvańniaŭ orhanaŭ dychańnia i stravavańnia. 

Upłyvaje na situacyju i mihracyja. Vyjazdžajuć z krainy, jak praviła, maładyja ludzi. I ŭžo va ŭzroście ad 24 hadoŭ žančyn stanovicca bolš, čym mužčyn. Čamu maładyja ludzi z sučasnaj Biełarusi tak masava vyjazdžajuć, nie tłumačycca.

Druhi «pravał» u połaŭzrostavaj piramidzie nasielnictva prypadaje na ŭzrost 55-59 hadoŭ. Adnyja ŭ hetym uzroście znoŭ ža abo pamirajuć, abo źjazdžajuć z krainy, vykanaŭšy svaje baćkoŭskija zadačy i sfarmavaŭšy kapitał.

Adnačasova skaračajecca i naradžalnaść, čamu śpiecyjalistka akreślivaje i pryčyny. Maŭlaŭ:

«Kali ŭ siamji da dvuch dziaciej, zavyšanyja patrabavańni baćkoŭ da samich siabie i da dziciaci. Jany imknucca zabiaśpiečyć dziaciej lepiej. Tak, u nas vialikaja padtrymka šmatdzietnych. Adnak da źjaŭleńnia treciaha dziciaci treba naradzić pieršaje i druhoje. A mienavita pieršyja źjaŭlajucca ź ciažkaściu. Paśla ich z-za prablem sa zdaroŭjem baćkoŭ daloka nie zaŭsiody naradžajucca druhija».

Prytym repradukcyjnaje zdaroŭje padvodzić nie tolki žančyn, ale časta i mužčyn. U vyniku ž situacyja ciapier takaja:

«U dyjapazonie 24-60 hadoŭ u nas dastatkova i mužčyn, i žančyn. Ale na źmienu tym, chto stareje, prychodzić mienš maładych. Praz 5 hadoŭ hety praces stanie jašče bolš prykmietnym, a praz 10 moža stvaryć surjoznuju prablemu dla ekanomiki», — padkreślivaje Nastaśsia Babrova.

Kamientary19

  • Miensk
    24.06.2024
    Voś jak łukašyzm upłyvaje na demahrafičny stan
  • tak eto žie
    24.06.2024
    cyhanskij raj, połnoje sčasťje s 1994 hoda. a budiet jeŝie łučšie.
  • Bhagawan
    24.06.2024
    Cikava chto heta vinavaty, što biełarusy nie chočuč razmnažacca ŭ niavoli?

Ciapier čytajuć

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ4

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U Polščy zatrymany viadomy rasijski navukoviec z Ermitaža pa zapycie Ukrainy15

«Kroŭ išła rakoj»: dziaŭčyncy na rejsie Churhada — Minsk stała błaha padčas palotu6

Jak fanipalskija «špakoŭni» pieramahli chejt: mikrastudyi pa 18 kv. m raźmiali za tydzień7

Samalot Nikoła Pašyniana nie zmoh sieści ŭ Maskvie praz ataku dronaŭ1

Džoni Dep ekranizuje «Majstra i Marharytu» Bułhakava — rychtujecca pieršy anhłamoŭny film10

Abvieščany pieramožcy fotakonkursu Comedy Wildlife Awards 20251

«Ja taja samaja ŭ futry». Maładaja švačka pracavała ŭ futry, pakul dziaržTB raskazvała, što na fabrycy ŭ Žłobinie nie choładna17

ZŠA pradstavili jeŭrapiejskim krainam prapanovy nakont viartańnia Rasii ŭ suśvietnuju ekanomiku11

Nobieleŭskaja łaŭreatka Mačada zmahła tajna dabracca da Osła paśla niekalkich hadoŭ padpolla7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ4

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić