Mierkavańni1919

«My rychtujemsia da vajny, ja ab hetym havaru ščyra». Jak razumieć hetyja słovy Łukašenki?

U čas pajezdki ŭ Hrodna Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što Biełaruś nie choča vajavać, ale nibyta rychtujecca da vajny. «Naša Niva» spytała ŭ jaho bijohrafa Valera Karbaleviča, što značać takija zajavy z vusnaŭ palityka.

Alaksandr Łukašenka ŭ formie zasłuchvaŭ dakłady vajskoŭcaŭ. Fota: skrynšot ź videa

Valer Karbalevič adrazu adznačaje, što heta całkam u styli Łukašenki — u adnym i tym ža vystupie vykazvać supiarečlivyja i časam uzajemavyklučalnyja tezisy.

«Tak i ŭ hetym vypadku jon kaža, što, z adnaho boku, my rychtujemsia da vajny, a ź inšaha — my za mir va ŭsim śviecie, bo my ŭvohule mirnyja ludzi i ni z kim vajavać nie źbirajemsia».

Karbalevič bačyć u hetym manipulacyju.

«U takim vypadku kožnaja aŭdytoryja voźmie toje, što choča. Prychilniki Łukašenki źviernuć uvahu na jaho miralubivyja słovy pra toje, što my za mir. Jany buduć ličyć jaho harantam miru i stabilnaści ŭ Biełarusi. U toj čas, jak jahonyja apanienty — naadvarot začepiacca za hetuju frazu i nazavuć jaho prychilnikam vajny», — tłumačyć palitołah.

Susiednija krainy, na dumku Karbaleviča, taksama reahujuć na padobnyja zajavy: naściarožvajucca i vystupajuć z dypłamatyčnymi notami.

Vykazvańni pra vajnu — elemient mabilizacyi prychilnikaŭ, dziaržaŭnaha aparatu i siłavych struktur.

«Adbyvajecca farmavańnie madeli «krepaści ŭ abłozie». Vakoł vorahi, unutry vorahi, tamu dziela taho, kab vyžyć, treba ŭsim mabilizavacca. Adsiul i iduć pastajannyja vučeńni, pravierki hatoŭnaści vajskovych padraździaleńniaŭ, pastajannyja zbory, stvareńnie terabarony i h. d.»

Takuju madel analityk nazyvaje aptymalnaj dla ŭtrymańnia ŭłady.

Karbalevič ličyć, što, robiačy takija supiarečlivyja zajavy, u Łukašenki atrymlivajecca adrasavać ich da roznych aŭdytoryj, u tym liku ŭ Rasii.

«Maŭlaŭ, hladzicie, my tut abaraniajem miežy Sajuznaj dziaržavy, tamu heta pavinna być adpaviedna aceniena, u tym liku ŭ materyjalnym płanie», — ličyć Valer Karbalevič.

Čytajcie taksama:

Biełarusy bolš nie zmohuć adnosna biaśpiečna jeździć u Biełaruś praz Rasiju?

«Viadoma, my nie vyklučajem». Va USU adreahavali na słovy Łukašenki pra padrychtoŭku da vajny

Hihin vytłumačyŭ zajavy Łukašenki ŭ Ašmianach: Biełaruś nie budzie napadać na Polšču. Rasija, mahčyma, taksama nie budzie

Kamientary19

  • Mafkees
    03.04.2024
    [Red. vydalena]
  • Rusher
    03.04.2024
    A vojevať to za čto? Za jeho dvorcy? Ili za "proćvietanije" kotoroje 30 let užie idiot?
  • daviedka
    03.04.2024
    My nadiejemsia na chudšieje, poetomu hotovimsia k vojnie, imienno tak i nikak inačie nado ponimať słova Łukašienko.

Palaki ŭsio čaściej nie prapuskajuć da siabie biełarusaŭ na aŭtamabilach. Voś u čym prablema6

Palaki ŭsio čaściej nie prapuskajuć da siabie biełarusaŭ na aŭtamabilach. Voś u čym prablema

Usie naviny →
Usie naviny

Wildberries paskaraje budaŭnictva chaba ŭ «Vialikim kamieni» na fonie atak na składy ŭ Rasii5

10‑hadovy chłopčyk u Minsku addaŭ afierystam $200 tysiač8

Elektrobusy pojduć pamiž Minskam, Smalavičami i Fanipalem da kanca hoda1

Paćvierdziłasia hibiel ziacia rasijskaha hienierała pry vybuchu ŭ restaranie ŭ Maskvie2

23‑hadovy student staŭ adkazvać za moładzievuju palityku ŭ Abjadnanym pierachodnym kabiniecie. Što za jon?13

U vyniku ŭdaru pa Kijevie zahinuli 17 čałaviek, 44 paranienyja. Najbolš achviar — ludzi, jakija čakali ciahnik4

Hamialčuk kupiŭ psichatrop i sam na siabie vyklikaŭ milicyju6

Nie tolki ŭ Litvie. U Polščy pačała skaračacca kolkaść biełarusaŭ ź dziejnymi DNŽ4

Łukašenka zaklikaŭ stvaryć absalutnuju zbroju ad bieśpiłotnikaŭ44

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Palaki ŭsio čaściej nie prapuskajuć da siabie biełarusaŭ na aŭtamabilach. Voś u čym prablema6

Palaki ŭsio čaściej nie prapuskajuć da siabie biełarusaŭ na aŭtamabilach. Voś u čym prablema

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić