Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»4848

Minsk jašče plaśnie vajskovym kozyram

Łukašenka da donca vybiera resurs hulni na vialikadziaržaŭnych kompleksach rasijskich elitaŭ. Dyj samo biełaruskaje kiraŭnictva mientalna, ideałahična — pa vušy ŭ minułym. Piša Alaksandr Kłaskoŭski.

naftavym kanflikcie, badaj, nabližajecca toj momant, kali Biełaruś stanie plaskać pa stale vajskova-palityčnymi kozyrami. Kali prablemu nie razrulujuć niejkim cudam za ličanyja dni, Maskva maje ŭsie šancy znoŭ pačuć z vusnaŭ tutejšaha vysokaha načalstva, što za ščyt ad NATO treba, chalera jasnaja, płacić.

Apošni raz taki prazrysty namiok previentyŭna prahučaŭ na pieradnavahodniaj pres-kanfierencyi Łukašenki. «I ja časta paprakaju rasijskich kiraŭnikoŭ: što vy tam našaj apazicyi dajacie fakty, što paŭtara miljarda datacyj štohod dy inšaje, — skazaŭ tady jon. — Dyk my ž tracili hrošy na supraćpavietranuju abaronu dy vajenna-pavietranyja siły — składnik ahulnaj abarony. Siońnia ja nie stamlajusia havaryć, što heta vialikaja pasłuha Rasii, za jakuju treba płacić».

Pryčym tut zhodny byli brać naturaj — tannymi enierhanośbitami. Ciapier ža, z punktu hledžańnia Minska, partnior «kinuŭ». Zavabiŭ u Mytny źviaz — i padstupna vyvieŭ enierhanośbity za dužki.

I kali padaražeńnie hazu na paru dziasiatkaŭ dołaraŭ biełaruski bok siak-tak prahłynuŭ, to paŭnavažkaje myta na čornaje zołata — jak mamantava kostka ŭ horle. Poŭny abzac tutejšamu naftavamu afšoru. Tut užo jakraz varta padciahvać ciažkuju artyleryju.

Dyk voś:

dzivosny paradoks biełaruska-rasijskich kanfliktaŭ u tym, što heta vam nijakaja nie vajna cyvilizacyj, jašče bolš — mižsobku bjucca, kažučy vysokim štylem, braty pa zbroi.

Navat «vorahi intehracyi» nie asprečvajuć: mienavita ŭ vajskovych pytańniach jana zajšła najdalej. Choć i tut daloka nie ŭsio jak na plac-paradzie. Łukašenka ŭvieś čas kryŭdzicca, što rasijcy, fihuralna kažučy, prymušajuć płacić za aŭtamat, jakim biełarus musić ich ža abaraniać. U svoj čas złupili hrošy navat za napałovu razabranyja S-300, jakija «valalisia pad płotam». A ŭžo naviejšyja cacki — S-400, «Iskandery» — i zusim nie vyprasiš!

Ale kryŭdy kryŭdami, a fakt toje, što ŭ płanie vajskova-stratehičnym Minsk i Maskva skavany taŭščeznym łancuhom. Rasijskija hienierały nie ŭjaŭlajuć, jak žyć bieź biełaruskaha ščyta. A biełaruski pravadyr choć i kazyraje pa-pijaraŭsku mahutnaściu svajho vojska, ale kanceptualna, viadoma ž, bolej spadziajecca na rasijski jadzierny parason.

Dla maskoŭskich palitołahaŭ stała ahulnym miescam kazać: voś pačakajcie, prakładzie Rasija truby ŭ abchod — tady ŭžo Łukašenka nadta nie pavystupaje. Tak,

«Paŭnočnaja płyń» i BTS-2 asłabiać važnaść enierhatranzitu cieraź Biełaruś. Ale jak vajskova-stratehičny płacdarm jana dla rasijskich elitaŭ pakul što niezamiennaja.

I sprava nie tolki ŭ łabiźmie hienierałaŭ, jakija, viadoma ž, zaŭsiody rychtujucca da minułaj vajny. Tut biary vyšej.

«U Rasii niama novaj nacyjanalnaj idei, — razvažaje minski vajskovy analityk Alaksandr Alesin. — Dla zhurtavańnia nacyi vykarystoŭvajecca stary arsienał. Pa sutnaści, jadrom, jak i raniej, źjaŭlajecca ideja supraćstajańnia vierałomnamu Zachadu».

Zhadajma: niadaŭnija manieŭry bratoŭ pa zbroi, na jakija ŭ Biełaruś prylataŭ Miadźviedzieŭ, nazyvalisia nie jak-niebudź, a «Zachad-2009». I zaduma hetaj virtualnaj vajny, jak elemientarna raskusili ekśpierty, palahała ŭ praryvie na dapamohu Kalininhradu, abłožanamu, viadoma ž, ordami NATO.

Darečy, adznačaje Alesin, u vypadku straty Biełarusi jak sajuźnika Rasija ŭ histaryčnaj pierśpiektyvie ryzykuje stracić i hetu napałovu adrezanuju łustu — kalininhradski ankłaŭ.

Ci vypadkova Minsk nacisnuŭ ciapier na balučy mazol, pahražajučy ŭ piać razoŭ padniać taryf na tranzit elektraenierhii tudy?

U Łukašenki jość dośvied bićcia pa takich bolevych punktach. Pamiatajecie, jak letašni bajkot samitu ADKB i padviešvańnie pytańnia pra Kalektyŭnyja siły apieratyŭnaha reahavańnia prymusili Maskvu chucieńka zharnuć pretenzii doktara Aniščanki dy ŭpuścić biełaruskija fury z małakom?

Miž inšym, Minsk choć i padpisaŭ u vyniku damovu pra KSAR, ale ŭ reale zusim nie śpiašajecca leźci ŭ azijackaje piekła. Letaś z hetaj nahody Łukašenka spytaŭ naŭprost: «Za šta musiać hinuć maje chłopcy, kali raptam?». Myta na naftu dla bratoŭ pa zbroi — nie lepšy adkaz Maskvy na heta pytańnie.

Darečy, i

pahadnieńnie pra adzinuju rehijanalnuju sistemu SPA, nasupierak relacyjam šerahu rasijskich infarmacyjnych resursaŭ, u biełaruski parłamient pakul nie traplała.

Takim čynam, dakumient visić u pavietry ź lutaha minułaha hoda. I, znoŭ ža, naftavaja vajna naŭrad ci stanie katalizataram ratyfikacyi.

A naohuł, vajna heta nie apošniaja. Kanfliktahiennaść — rodavaja traŭma «sajuznaj dziaržavy». Zrešty, licha biez dabra nie byvaje —

cieraz takija voś vojny adbyvajecca pastupovaje vybudoŭvańnie miždziaržaŭnych dačynieńniaŭ biez hetych postsavieckich psieŭdaintehracyjnych finciflušak.

Darečy, što da «psieŭda-»: niadaŭna minski analityk Valeryja Kaściuhova prezientavała vialikuju pracu, u jakoj «sajuznaja dziaržava» traktujecca jak forma miakkaj dezintehracyi.

Pavodle Kaściuhovaj, takim čynam adbyvajecca, z adnaho boku, «adnosna biazbolny demantaž impierskaha kompleksu», ź inšaha — «adbudoŭvańnie inšych formaŭ rehijanalnaha i mižkrainavaha ŭzajemadziejańnia, što nie padparadkoŭvajucca pramianiovamu pryncypu Centr — Pieryfieryja».

Dadamo: jaskravy prykład «adbudoŭvańnia inšych formaŭ» — fienamienalny praryŭ aŭtarytarnaha biełaruskaha režymu na jeŭrapiejskuju arenu, uvachodžańnie krainy va «Uschodniaje partniorstva» Jeŭraźviazu. Što vidavočna torhaje Maskvu.

Valeryja Kaściuhova prahnazuje: «Nastupnyja try-čatyry hady sajuznaja dziaržava jašče budzie funkcyjanavać u ekanamičnaj śfiery i piać-siem hadoŭ — u vajskovaj. Prajekt ža Kanstytucyjnaha akta pravaliŭsia, palityčnaj intehracyi nie budzie».

Nu, a ŭ pryncypie, pavodle ekśpierta, sajuznaja dziaržava — heta nie ahulnaja budučynia, a ahulnaja minuŭščyna.

Inšaja reč, što raźvitańnie ź joju budzie doŭhaje. Pa-pieršaje, Łukašenka, budźcie ŭpeŭnieny, da donca vybiera resurs hulni na vialikadziaržaŭnych kompleksach rasijskich elit, i asabliva ŭ vajskovaj śfiery. Pa-druhoje, ciapierašniaje biełaruskaje kiraŭnictva mientalna, ideałahična samo pa vušy ŭ minułym. Pa-treciaje, jakaja b ułada ni viała rej u Minsku, rezkija ruchi ŭ dačynieńni da Rasii — vialikaja ryzyka. Płaŭna, płaŭna, z abaviazkovym pahładžvańniem rasijskaha miadźviedzia…

Pavodle Alesina,

pryncypova inšaja madel dačynieńniaŭ mahčymaja budzie tolki tady, kali Biełaruś pierastanie krytyčna zaležać ad rasijskaha rynku zbytu i pastaŭki adtul enierhanośbitaŭ. Voś i prykińcie.

Karaciej, u pramiežkach pamiž enierhietyčnymi, mytnymi, handlovymi dy inšymi vojnami braty pa zbroi zmarnujuć jašče nie adnu kiłatonu porachu na sumiesnych manieŭrach. I Minsk užo hatovy znoŭ plasnuć hetym kozyram. Sačycie za rekłamaj.

Kamientary48

Ciapier čytajuć

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ10

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Intervju sa 100-hadovym doktaram Anatolem Zankovičam — pra žyćcio padčas Druhoj suśvietnaj i pracu chirurham u ZŠA5

Tramp zabaraniŭ ujezd u ZŠA hramadzianam 12 krain

Pamior Alaksandr Kłaskoŭski-małodšy7

U minskich kramach zaŭvažyli miasa ŭ pravakacyjnych upakoŭkach i biez markirovak. Adkul?1

Praciŭniki Cichanoŭskaj źbirajucca na kruhły stoł, kab vyrašyć, jak žyć dalej44

Na pracoŭnym stale ŭ Pucina staić kampjutar z apieracyjnaj sistemaj, jakaja ŭžo šmat hod nie abnaŭlajecca14

Cichanoŭskaja: Jany nie chočuć pieramoŭ, jany chočuć, kab my dobraachvotna pajšli ŭ turmy8

Tramp nieanansavana pierahavaryŭ z Pucinym: Pucin skazaŭ, i vielmi rašuča, što jamu daviadziecca adkazać na ataku pa aeradromach22

Novak Džokavič zrabiŭ čarhovuju parodyju na Sabalenka. Taja padyhrała3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ10

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić